Návod na dokonalosť

Ak sa len trochu zamyslím, tak cesta k úspechu je pomerne jednoduchá a logická. Moje deti sú na nej moji hlavní sprievodcovia a ja som im za to patrične vďačná. Aby som vysvetlila o čo ide : Nejedno ráno sa budím dolámaná a nevyspatá asi ako každá dojčiaca mamička. Putujem od jednej dcéry k druhej a snažím sa obhájiť si svoje miesto v posteli. Tá staršia totiž chodí spávať ku mne a keď sa od nej odsúvam, vždy sa na mňa opäť natlačí. Padajúca hlava z postele je jasné znamenie, pobrať sa do jej postele. Na chvíľku vlastné nikým neokupované územie:). A tak celú noc chodím dojčiť tú menšiu z jej izby do našej spálne a tak robím v dvojhodinových intervaloch až do rána. Verte mi, nenudím sa ani v noci. Tak sa dostávam k prvému bodu môjho návodu na lepšieho človeka.

1. Bojujem s lenivosťou.
Či sa mi chce, alebo nie, tak musím aj tak vstať z postele, jedno dieťa nakŕmiť, druhé zakryť, uspávať a utišovať. Cez deň je to veľmi podobné. Variť a hriať čajíčky, pripravovať obed, obliekať, prezliekať, hojdať, voziť atď. Nebudem vytvárať dlhý zoznam, iste si vie každý predstaviť. Takže aj keď sa mi vôbec nechce, tak maminka hop-hop a poďme. O každodenných prechádzkach v čase i nečase ani nehovorím.

2.Stávam sa trpezlivejšou.
Neviem, či len moje dieťa je také zvedavé, ale to nespočetné množstvo otázok, ktoré ma každodenne zavalia je obrovské a hlavne nekonečné. Takže všetko vysvetľujem, ukazujem zjednodušujem, aby to tá malá hlávka aspoň trochu pochopila. Ignorovať sa nedá, otázka sa kladie dovtedy, kým sa pýtajúci nedozvie odpovede. Uvediem názorný príklad : "Maminka, kto je to? sa moja dva a pol ročná dcéra pri prechádzke. "To je teta" odpovedám jej. "A kam tá teta ide?" "Neviem zlatko, asi domov, alebo do roboty", odpovedám pohotovo. "A ako sa tá teta volá?" neustáva zvedavosť našej Lucky. "Neviem Lucinka", a tuším čo bude nasledovať ďalej. "Povedz mi, maminka" domáha sa dieťa odpovede. "Naozaj neviem, veď ja neviem všetko!" "Ale vieš," nedá sa odbiť moje dieťa. Takto sa teda rozprávame celou cestou a pri náhodnom chodcovi sa plejáda otázok opakuje s malými obmenami:). Samozrejme že sa pýta aj na veci na ceste, okolo nej, na nej, na kopcoch na oblohe na domoch a podobne. Verte mi, že malá detská hlavička je plná otázok na ktoré musím zodpovedať. A všetko to má ešte jeden háčik, ak neodpoviem hneď, v snahe vyhnúť sa kompletnej sústave otázok a odpovedí, moja dcéra uplatní teóriu obohranej platne a vytrvalo opakuje položenú otázku s pridávaním hlasitosti, až kým nezareagujem. Asi už chápete, čo som myslela tou trpezlivosťou.

3. Kultivujem svoju reč.
Každý rodič už asi prišiel na to, že pred dieťaťom si treba dávať veľký pozor na jazyk. Malý rozumček eviduje a zaznamenáva aj to, čo my často ani nepostrehneme. Veľký pozor na škaredé slová, nadávky, nezrozumiteľné výrazy a podobne. Detská databáza všetko absorbuje a v najnevhodnejšej chvíli aplikuje. Niekedy je to celkom milé a možno aj zábavné, ale ak chcete predviesť svoju ratolesť v dobrom svetle napríklad pred svokrou, alebo kolegami v práci, tak verte, že vaše milé dieťatko zaručene vyrukuje s niečím podobným ako citujem: "To je ale haluz, stará mama." Toto je len veľmi mierna ukážka nasatého slovníka dieťaťa. A to v našej rodine našťastie veľmi nenadávame.

4. Lepšie si organizujem svoj denný program.
Niekedy by som fakt rada vylihovala, nikam nešla, nevarila, alebo celý denný program obrátila na ruby, ale dieťa nepustí. Ak si aj dovolím menšie alebo väčšie zmeny, vráti sa mi to uplakaným, alebo zlostným dieťatkom. Potom celý deň nič iné nepočujem, len že som planá a po malej tváričke sa v hustých intervaloch kotúľajú slané kvapky a zmáčajú naše podlahy. Jedno dieťa na rukách, druhé sa pevne drží za nohy a dožaduje sa dôslednej pozornosti s veľkými vyplakanými očami. V takejto veselej chvíľke mi poväčšine niečo kypí z hrnca a do rozbordelovaného domu sa vrúti nečakaná návšteva. Radosť nad radosti. Takže ak si chcem zachovať aspoň trošku zdravého rozumu a neporušené hlasivky, dobre si rozmyslím či nabudúce zmením denný program.

5. Učím sa odriekaniu a zodpovednosti.
Občas sa mi žiada zájsť si s mužíčkom do kina, alebo na ples, do mesta, alebo sedieť do noci pri telke, ale často sa ani pri najlepšej vôli nedá. Deti potrebujú svoje, ísť spať vo vhodnom čase a nie so mnou do noci vysedávať pri telke plnej nevhodných programov. (Tá žiariaca bednička začína byť územie zakázané:)) ) Aj taká reklama sa na tú moju ratoliestku nalepí ani neviem ako. Potom chodí veselo po dome a vyspevuje si znelku z reklamy na vložky, alebo mobil. Už dlhšiu dobu nevedomky niekoľko krát za deň vykrikuje "bodka eská". A ak nechcem, aby sa mi dcéra stala detskou reklamnou agentkou, tak zodpovedný prístup je asi na mieste.

Tento zoznam by sa určite dal aj ďalej rozširovať a preto rodičom ponúkam novú spoločenskú hru, pri ktorej odhalíte, akými skvelými ľuďmi sa stávate a ani o tom neviete. Prajem vám príjemnú zábavu pri vytváraní nových bodov môjho načatého zoznamu. A tým, ktorí túžia po dokonalejšom ja, odporúčam ako skvelú pomôcku deti na plný úväzok.