Už prvé schody ma vyviedli z mojej naivity, že som schopná všetko si vybaviť aj sama, ako samostatná statočná matka. Mnoho vecí sa mi takto stalo nedostupnou túžbou. Obyčajné potraviny...
A tak kam sa dalo, statočne som vtlačila kočík. O tom, ako na mňa pozerali predavačky, keď som im vmanévrovala medzi regály s kočíkom a bez košíka radšej pomlčím. Niekde ma dokonca slušne vypoklonkovali, vraj s kočíkom nemôžem, ale vrcholom tohto všetkého bolo, keď som na dverách obchodu našla tabuľku s preškrtnutým psom, zmrzlinou a kočíkom. Takto nás, milé mamičky, zaradili do kategórie neželanej skupiny, ktorá im zneucťuje ich svätostánky!
Konkrétne toto bol to obchod našich šikmookých priateľov. Nie som rasistka, pokojne nech si obchodujú, ale prečo nechcú peniaze práve od mamičiek s kočíkom mi zostáva záhadou.
Možno keď raz budem veľká, tak túto záhadu pochopím.
16. feb 2007 o 04:54
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 069x
Nechcené mamičky
Ešte pred Vianocami sa mi podarilo požičať jedno z mojich detí starým rodičom a povyraziť si s menšou ratolesťou do mesta. Cesta autobusom je pre nás overený spôsob a výnimočne som nemala bábiku naloženú v baby vaku. Veď aj s kočíkom sa to musí dať, nie?
Alžbeta "BeBa" Patayová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(50)
