Osobnosťami pre mňa boli napríklad moji starí rodičia.
Moja stará mama so starým otcom spolu žili len pár rokov a mali dve malé deti, keď tete (starej maminej sestre) zomrel mladý manžel (brat starého otca) na rakovinu. Keďže pracoval ako železničný inžinier, bývali v služobnom byte odkiaľ samozrejme museli hneď po jeho smrti odísť.
A tak teta ostala bez manžela, domova, prostriedkov so štyrmi malými deťmi, pričom najmladšie z nich malo len 4 mesiace.
Moji starí rodičia ani chvíľku neváhali a zobrali si tetu aj s deťmi k sebe domov.
Odvtedy žilo v jednom dome šesť detí s dvomi maminkami a jedným ockom. A aj napriek tomu, že to bolo neraz zložité, medzi deťmi sa nikdy nerobili rozdiely A neskôr ani medzi nami vnúčatami.
Stala sa z nich jedna veľká rodina plná smiechu, detského vystrájania, s kopou deravých a zafúľaných ponožiek, s malým rozpočtom a občas aj slzami, ale so spravodlivým otcom a mamami so srdcami plnými lásky.
Aj dnes máme akési nadštandardné vzťahy a keď sa stretneme vždy je nás plný dom. Pri týchto stretnutiach dodnes všetky "deti" hovoria o sebe ako o súrodencoch a mne po smrti starých rodičov ostala ešte jedna skvelá stará mama a kopa bratrancov a sestreníc.
Osobnosťami pre mňa sú aj moji rodičia.
Pred pár rokmi sa moja sestra začala kamarátiť s dievčatkom, ktoré chodilo k susedovcom na prázdniny. Neraz sa stalo, že jej kamarátka Danka u nás strávila nie len deň, ale aj noc. Neskôr u nás strávila aj jedno celé leto a počas neho sme sa o nej dozvedeli veci, ktoré nájdete vo večerných správach nejednej komerčnej televízie. Bitka, krik, hlad, plač, nezáujem a neustále opitý otec dbajúci hlavne na svoje "potreby".
Dievčatko bolo podvyživené, vyhladované, so zapálenou okosticou a obrovskými psychickými problémami.
Leto, ktoré u nás strávila však bolo osudné pre ňu aj pre nás, lebo od toho leta už od nás neodišla.
Moji rodičia nám "darovali" novú sestru, s ktorou mám teraz krásny vzťah a aj keď to bolo neraz ťažké a prechádzali sme mnohými problémami "náhradnej" rodiny, som im vďačná, že nabrali toľko odvahy a zriekli sa vlastného pohodlia a stále sa starajú o "cudzie" dieťa, ktoré už dávno nie je cudzie.
Osobnosťami pre mňa boli moji starí rodičia z ockovej strany.
Keď boli mladí, nabrali si na tie časy obrovské pôžičky a postavili si mlyn.
Nebolo to ľahké, ale aspoň chleba vždy bolo. Potom však prišli naše "staré dobré časy", keď "všetko bolo všetkých a všetci sa mali dobre" a starým rodičom mlyn znárodnili.
Starý otec v ňom istý čas pracoval ako zamestnanec, ale neskôr sa páni rozhodli, že z neho bude dobrý robotník vo fabrike, mlyn im zavreli, stroje zničili či rozpredali a nechali ho chátrať. Samozrejme, že dlhy sa aj tak museli platiť. Všetko sa odohrávalo priamo pred ich očami, lebo mlyn tvoril súčasť ich domu.
V takejto situácii sa z nich stali veľmi chudobní robotníci a neraz trpeli nie len hladom, ale aj pohľadom na ich chátrajúcu chlebodarnú a slzami aj potom pokropenú stavbu.
Napriek tomu nikdy nezatrpkli, nesťažovali sa, nenadávali, ale viedli nás k láske a pokore.
Doteraz si pamätám starú mamu ako obetavo pracujúcu ženu, ktorá aj napriek bolestiam a chorobe, pomaly a vytrvalo každú jeseň s celou rodinou kopala zemiaky na našom rodinnom poli.
Osobnosti stretávame každý deň a ani o tom nevieme. Teraz poznáte tie moje. Tiché, obetavé a pokorné bez žiary reflektorov a svetskej slávy.
