Aj 15. februára sa milujeme?

Nie raz sa mi stalo, že sa mi domov vrátil mlčiaci, unavený a podráždený mužík. Ja, sediaca doma s dvomi deťmi, zasa prahnúca po konverzácii a spoločnosti, s chuťou zbaviť sa na aspoň na chvíľku našich ratolestí.
Rôzne predstavy, rôzne túžby, rôzne potreby oboch partnerov, stačí slovíčko a hádka je na svete. Samozrejme pre tú najväčšiu banalitu akú si len viete predstaviť.
Práve v takejto situácii si môžeme ukázať ako sa milujeme. Lebo umením nie je 14. 2 siahnuť hlbšie do peňaženky a byť v tento deň o kúsok milší ako inokedy.
Umením lásky je, keď sa aj na smrť unavená usmejem na svojho zmoreného mužíčka a nechám si prúd mojich slov na neskôr, odpustím si "dobre mienenú" štipľavú poznámku, a radšej ho bez slovíčka nechám v pokoji sa prezliecť a vycikať :). ( Mimochodom, ešte stále sa tejto mlčanlivosti učím a nie vždy sa mi darí :) .)
Odmenou mi je trpezlivé vypočutie mamičkovských denných trápení, masáž unavených chodidiel, či uboleného chrbta, oplákaná pokakaná plienka, či manžel ochotne strážiaci naše deti. Alebo povzbudzujúci úsmev nad mojím večným trápením sa nad niečím.
Ja na oplátku uvarím obľúbený obed, občas si odpustím kino a radšej nechám môjho mužíka pospať si, alebo ho nechám čítať, aj keď by som mu s chuťou porozprávala, čo všetko nám treba doma porobiť.
Lebo aj unavení, nevyspatí, s minimom na účte, plačúcimi deťmi a odlišnými názormi a po hlúpej hádke sa milujeme.
Aj dnes 15. februára, lebo my máme sviatok zamilovaných vždy keď chceme.