Ak chceme pomôcť nenarodeným deťom uzrieť svetlo tohto sveta, hnevať sa na matku, ktorá sa pokúša nájsť cestu menšieho odporu a ide na potrat, nie je riešením. Ukazovať na ňu prstom, že to je tá, čo si zabila vlastné bezbranné dieťa rozhodne nie je kresťanské .
Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." (Ján 8,7)
Ak chceme ako kresťania šíriť posolstvo lásky a dieťa v matke hodnotiť ako živú bytosť už od počatia, potrebujeme ponúknuť aj trošku viac ako len reči, odsudzovanie a zákaz.
Treba dať matkám nádej, podať pomocnú ruku, šíriť osvetu o tom, čo potrat spôsobuje jej aj jej dieťaťu, ponúknuť anonymný pôrod, dať jej dieťa do rúk rodičov, ktorí po ňom túžia celým srdcom a nenaťahovať sa pri tom donekonečna s úradníkmi a sociálnymi pracovníkmi. Postaviť azylový dom, kde môžu takéto ženy svoje dieťa dôstojne vynosiť a kde budú mať patričnú lekársku starostlivosť. No a možno by pomohol aj príklad politikov, ktorí hlásajú áno pre život a majú jedno dieťa. A aj výška materskej, resp. rodičovského príspevku by svedčila o tom, že sa čelní predstavitelia tohto štátu tešia, ak sa žena stane matkou a vychováva ďalšieho občana, perspektívneho platiteľa daní.Nie som za potraty, ale zakázať ich nie je riešením, ani kresťanskou pomocou.
To môžeme mamičkám v zúfalej situácii, keď sú všetci a všetko proti nej, rovno podať do ruky ihlicu, aby navštívila nejakého "zaručeného odborníka", ktorý je "odborne" pomôže vyriešiť je "drobný problémik". A potom ju nechá pokojne vykrvácať.
Jedine alternatíva a ponúknutie vhodného spôsobu pomoci je podľa mňa riešením na záchranu nenarodených detí.
Aby sme sa im raz mohli pozrieť do očí a pocítiť teplo ich drobného telíčka. Lebo nik na svete, nevie tak nádherne a bezprostredne prejaviť lásku ako malé dieťa. Aj to však treba takejto matke povedať.
