Moja mentorka Janka mi povedala, že na hodine cítiť medzi mnou a mojimi žiakmi pocit dôvery. A to sme na hodine riešili číslovky.
Toto bol asi jeden z najkrajších darčekov k dnešnému dňu. Bolo pre mňa fascinujúce, že to vidno pri gramatických cvičeniach.
Občas mám chuťtie "moje" deti objať. Občas kričím a som frustrovaná. Chcem aby boli aktívnejší, alebo aby boli menej "ukecaní". Aby ma počúvali a dôverovali mi. Aby sme si navzájom neubližovali a dokázali si odpúšťať a ospravedlniť sa.
Teším sa na čas strávený s nimi a niekedy v hneve tresnem dverami.
Niekedy mámpocit, že to čo robím je mimoriadne frustrujúce a nemá to zmysel. A potom z tašky vytiahnu čokoládu a poďakujú.
Aj keď som v čiernom môžem mať v duši dúhu.