Nechcem sa sťažovať na údel matky starajúcej sa o vlastné deti. Ľúbimich a mala som ich dobrovoľne, ale bolo by pekné, keby som nemusela nadplienkami v obchode prerátavať ktoré sa viac oplatia a sú nielen lacné,ale aj kvalitné.
A v lete by sme sa šli pokojne kúpať na ľubovoľné kúpalisko, alebo šli mojej dcérke liečiť jej detskú reumu k moru.
Smola, nedá sa. Ešte treba dlho šetriť a hlasno kričať, aby kompetentným napadlo, že aj my potrebujeme jesť a nakupovať.
Veď vychovávame kúpnu a zárobkovo-činnú generáciu tejto krajiny, no nie?
Týmtoďakujem môjmu manželovi, že sa o nás stará a živí nás, bez neho by smeto nezvládli. (A to nám občas ešte pomôžu aj naši rodičia.)
Zároveň vyslovujem môj veľký obdiv osamelo žijúcim matkám. Neviem si ani len predstaviť, ako to zvládate.
