Minister deštrukcie životného prostredia

Určite mnohí z vás viete, čo je Kjótsky protokol a aký je jeho cieľ. Našťastie aj naša krajina sa ho zaviazala dodržiavať a európska komisia nám pridelila hranicu povoleného množstva vyprodukovaných emisií, na ktorú sa máme do určeného roku dostať. Samozrejme, že takéto škrtenie sa mnohým našim politikom nepáči a na čele s nejednou bohatou firmou bojujú proti obmedzovaniu, ktoré z toho automaticky vyplýva.
Toto všetko by sa dalo pomerne ľahko pochopiť, ale to, čo je pre mňa na celej tejto záležitosti šokujúce je to, že akýmsi hovorcom tejto skupiny je práve už spomínaný minister životného prostredia! Človek, ktorý by mal ako jeden z mála chápať, aké dôležité je postupné obmedzovanie nie len v technickej sfére, ale aj vo vlastnom živote. Každý človek predsa po krátkom uvážení pochopí, že nič na tejto planéte nie je večné a nekonečné a raz sa prírodné zdroje jednoducho vyčerpajú. Či už sa nám to páči, alebo nie. Je mi z toho strašne smutno, že sa nám darí mať vo vláde takých ľudí, ktorí sa na prírodu a jej ochranu pozerajú len cez prizmu čo najväčšieho zisku a nemyslia na to, že práve ona je zdrojom nerastných surovín, ktoré tak nadšene využívame.

Škoda, že som musela dostať takúto virtuálnu facku práve prostredníctvom slov človeka, od ktorého by som to nikdy nečakala. Veď nie len my všetci potrebujeme zdravšiu Zem, ale aj naše deti a budúce generácie za ktoré nesieme aspoň morálnu zodpovednosť. Veď aj ministri, premiéri, prezidenti a predstavitelia nadnárodných organizácií potrebujú vzduch, vodu a stromy, aby mohli žiť. Nie len my, radoví občania tejto malej krajiny.