Nedá sa

V tejto krajine sa nadáva takmer na všetko, na vládu, politiku, starostu, situáciu v spoločnosti, kultúru, životné prostredie, cirkev, jedlo, susedov, úradníkov, možnosti, dopravu...

Požiadajte však niekoho, aby sa pokúsil, alebo vám pomohol zmeniť daný stav vecí a som si takmer istá, že vám oslovená osoba odpovie jednou z vyššie uvedených odpovedí. Ak nesľubujete hory-doly, peniaze, výhody, minimum investovaného času a nedajbože siahate ešte aj na osobné pohodlie človeka, tak je vec dopredu odsúdená na zánik. Alebo sa jej ujme pár nadšencov, ktorí sa snažia ťahať veci vpred a bojujú s neochotou okolia. Len kritizovať, plakať, nadávať, ale nič nerobiť je najpohodlnejšie.

Aj ja sa často posťažujem, zanadávam si, nie som ani zďaleka dokonalá, ale zostávať len pri tom je trochu málo, ak teda naozaj chcem, aby sa veci zmenili.

Ak si neuvedomíme, že nič sa nezmení samé a budeme čakať na zázračné riešenia od našich "vševedúcich" politikov, tak to bude ako čakanie na Godota. Nie som si istá, či sa niečoho aj dočkáme.

Ak však budeme hľadať riešenia a spojíme svoje úsilie, vzdáme sa kúska vlastného pohodlia, určite sa nám podarí zmeniť aspoň niečo, čo sa nám nepáči.

Hádam bude najlepšie začať od seba a zbytočne nemoralizovať. To je aj jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla stať sa aktívnou v našej farnosti a trošinku v oblasti životného prostredia. Moje pokusy sú zatiaľ začiatočnícke, bojujem sama so sebou a občas sa prichytím pri tom, že hľadám výhovorku, prečo niečo nemôžem (napr. lebo mám malé deti), ale teším sa na svoje lepšie a hlavne aktívnejšie ja. Hľadajúce ako sa veci dajú a nie nedajú. Aj za cenu povesti tej, čo vytŕča z radu a stáva sa nepohodlnou, lebo "rýpe".

Držte mi palce, aby som zvíťazila v boji sama so sebou a s vlastným strachom a pohodlnosťou.