Viem o čom hovorím. Som na materskej "dovolenke".
Doma vykonávam kopu "neviditeľnej" práce.
Ostávajú po mne len rýchlo miznúce stopy, lebo v dome s deťmi má takmer všetko veľmi krátke trvanie.
Keď mám pocit, že všetko moje snaženie je celkom zbytočné, prichádza môj muž so slovami vďaky za upratanú kuchynskú linku, umytú podlahu, popostielanú posteľ, navarený obed, ožehlené prádlo, poukladané veci v poličkách, prišité gombíky...
Jeho slová vďaky dávajú mojej "krátkodobej" práci zmysel, sú vzpruhou a povzbudením, ocenením a jedným z najlepších prejavov lásky.
A pochvalu nepotrebuje len mamička na materskej, pochvalu potrebuje aj náš ocino, naše deti, naši starí rodičia, susedia, priatelia...
Verím, že dnes bude o trochu viac šťastnejších ľudí, lebo sa nájde dosť tých, čo budú mať chuť niekoho pochváliť.
