Keď sme sa pred tromi rokmi od mojich rodičov presťahovali do našeho staro-nového domu, automaticky sme získali aj nových susedov.
Naša komunikácia bola pomerne rezervovaná, hoci sa poznáme už dlhšie a dokonca sme aj vzdialená rodina.
Kde však zavládne trochu trápne ticho, tam pošlite dieťa.
Naša všetečná trojročná Lucka nemala so susedskou komunikáciou žiadny problém a rýchlo sa s našou susedkou spriatelila.
Vždy keď sme spolu boli v záhrade, rýchlo zmenila stranu plota a pobrala sa udržiavať a zveľaďovať naše susedské vzťahy.
Jedinou zábranou jej bol pán sused, ktorého sa aj napriek jeho úsmevu hrozne hanbila. Ak teda plánovala susedskú návšetvu, najprv vystrčila hlavu z dvier a polozila kontrolnú otázku: "Teta Bibka, ujo Janko je doma?"
Ak nebol, ani som nestihla postrehnúť a dieťa sedelo u susedov na lavičke a kŕmila sa ich melónom.
Odchod k susedom nebol v žiadnu dennú dodinu problémom, pretože teta sa stará o svoju nevládnu mamičku a tak vždy keď sa dá, odchádza naše dieťatko k susedom.
Postupne sa z tety Bibky a našej Lucky stali kamošky a uzatvárali tajné dohody.
Jedného dňa, keď sme celá rodinka pracovali v záhradke, prišli naši susedia z nákupu a moja prostoreká dcérka im hneď bežala v ústrety s otázkou:
"Kde ste boli? A čo ste mi doniesli?"
Ja zhrozená drzosťou mojej dcéry som sa hneď bežala ospravedlniť, ale teta Lucke s úsmevom na tvári povedala, že jej kúpili, na čom sa dohodli.
Nepodarilo sa mi z nej vymámiť že čo to je, ale po ďalšej návšeteve som to zistila.
Lucka už dlho tužila po vodových farbičkách a teta Bibka jej ich kúpila :)
Po každej návšteve prišla so žiariacimi očkami, v jednej ruke lizatko a v druhej keksík.
Ani na Mikuláša na ňu nezabudli a domov si po ďlašej návšteve doniesla čokoládkový adventný kalendár.
Vďaka Lucke sa naše susedské vzťahy utužili, bolo o čom aj poklebetiť, ujo nám neraz požičal chýbajúce náradie, alebo pomohol dobrou radou.
Občas sa mi stavalo, že som sa cítila ako dlžníčka.
Teta ma občas odbremenila od staršieho dieťatka a to každej mamičpe padne mimoriadne dobre, keď ma chiľku pre seba a v dome len jedno dieťa.
Pri každej navsetve jej niečo podarovala, Lucka sa tam celé leto chodila kŕmiť malinkami a jahodami, môj mužík mal v našom susedovi ochotného pomocníka a zručného majstra
Na Vianoce som si teda naplánovala malú priateľskú návštevu s koláčikmi.
Pár dní pred sviatkami sa však všetko zmenilo.
Náš dobrý sused, pred Vianocami tragicky zahynul pri dopravnej nehode.
Našim susedom sa Vianoce skončili a moja návšteva upadla do zabudnutia.
Veľmi som uvažovala, ako môžem v takejto situácii našim susedom pomôcť.
Na nič výnimočné som neprišla, ale potom mi napadlo, ze jediný sposob ako im môžem aspoň čiastočne splatiť ich ochotu je občas im poslať naše urečnené dievčatko.
Dúfam, že v jej prítomnosti sa veľkosť trápenia aspoň na chvíľku trošku zmenší.
Aj teraz je Lucka u svojej veľkej kamošky v susednom dome.
Dúfam, že sa jej podarí vyčarovať na jej tvári aspoň jeden úsmev.
