V dome vládlo neuveriteľné ticho.
Ocinko už poctivo zarábal peniažky na svoje tri "ženy" a naše princezničky pokojne odfukovali.
Jedna mala klasicky zapletené pršteky v mojich vlasoch a druhá ma držala za ruku.
Skoro ráno za zobudila s veľkým plačom a len mamičkina blízkosť ju po dlhom hojdaní a hladkaní dokázala upokojiť. Zaspala, ležiac na mojej hrudi...
Pokojne som vychutnávala ten úžasný pokoj a počúvala dych mojich najväčších pokladov. Sledovala som ich spiace tváričky, drobné pršteky, nožičky vykúkajúce z pod periny.
Pri tomto mojom tichom obdive sa zrazu otvorili spiace očká jednej z mojich dcér a uprela na mňa svoj pohľad.
Cez tie dve nádherné čierne oči sa na mňa pozrel Boh.
Lebo ak niečo naozaj svedčí o existencii Boha, tak sú to detské oči.
V zápätí sa prebrala aj druhá dcéra a to posvätné ticho zmizlo.
Začal sa ďalší deň.
Možno práve v tento deň, pri pohľade do očí svojich detí, nájdete Boha, ktorého ste tak dlho hľadali a ktorý bol po celý ten čas tak blízko.
