Nemám v pláne písať siahodlhé texty plné argumentov za, či proti prirodzenému pôrodu, len ma z tých všetkých diskusií, názorov a postojov zaskočila jedna vec. Prečo sa tehotenstvo a pôrod neustále rieši ako choroba? Prečo k tomu potrebujeme všetky tie špeciálne nenahraditeľné úkony a toľko mužskej múdrosti, aby sme na svet priviedli dieťatko?
Prečo musia ženy, ktoré to chcú trochu inak tak veľmi bojovať so svetom „neomylnej“ medicíny?
Sama celkom neviem, čo chcem a ako chcem, ale zdá sa mi normálne, keď dospelá žena chce alebo nechce oxytocín, tak jej želanie splnia. Alebo ak chce, aby je bábätko hneď po pôrode položili na bruško, tak jej ho tam položia. Alebo ak túži po tom, aby jej partner bol pri nej dlhšie ako 2 hodiny po pôrode, tak tam s ňou ostane... Vari je tehotná žena ktorá ide rodiť, rodí, alebo porodila nesvojprávna a nemá dostatok súdnosti, aby SAMA povedala čo a ako chce?
Každý chceme niečo iné a nejak inak. Chápem, že isté pravidlá pomáhajú pri bezpečnosti matky a dieťaťa, ale naozaj nerozumiem, prečo treba za každú drobnosť tak urputne bojovať s personálom pôrodníc. Čo my matky nechceme zdravie seba a najmä svojich detí?
