Na mieste pred domom na nasledujúcej fotke stál kedysi mlyn. Ak vám kopy pred domom pripomínajú odpad, mýlite sa. Podľa miestne príslušného orgánu štátnej správy vo veciach odpadového hospodárstva ide o rozdrvený stavebný materiál, ktorý stavebník plánuje použiť pri ďalšej výstavbe. Plánuje to už niekoľko rokov a tak jeho väčšia časť už zarástla burinou (ďalšie kopy sú mimo záberu):
Tento strom takto rastie už niekoľko rokov. Mohlo by sa zdať, že mesto sa snaží ochrániť každý strom, veď ľudia môžu prejsť aj po ceste. Tomu by sme mohli uveriť, ak by nedávno v rámci opatrení na zlepšenie ovzdušia v meste nevyrúbalo niekoľko desiatok zdatných stromov v centre mesta - z toho niektoré len kvôli parkovacím miestam. Tento strom je síce v odľahlej časti mesta (asi 12 kilometrov od sídla primátora), ale aj tú primátori navštevujú pravidelne - dva až tri krát do roka. počas každých volieb sem zavíta s urnou aj primátor. A aj tu platia ľudia dane - rovnaké ako v meste.
A nakoniec ešte symbolická čerešnička na torte: za obytnou štvrťou Orechová II je skládka odpadu, na ktorej je v dĺžke 300 m uložených asi 20 000 ton (ano, dvadsať tisíc) prevažne stavebného odpadu. Keďže na mieste mala stáť protihluková stena, mesto túto skládku nazýva protihlukovým valom. Znie to lepšie ako nelegálna skládka odpadu. A keďže úradníci naplánovanú stenu premenovali na val, nikoho už neprekvapí, že val je oproti projektovanej stene o dva metre nižší (a teda nemôže plniť svoju funkciu) a zaberá najmenej trojnásobnú plochu - aj na cudzích pozemkoch. Ešteže sú to pozemky štátnych železníc, ktorým je to jedno:
Skládka veľkou plochou zasahuje aj do pozemkov železníc, ale železnice tvrdia, že ju z trate nevidno a tak si nemohli splniť svoju povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona, a to skládku ohlásiť orgánu, ktorý som tu už spomínal. Neviem ako je to možné, ale prvú fotku v tomto článku som fotil práve z trate a všetok ten bordel bolo vidno v celej jeho kráse. Možno sa hovorkyňa železníc pri písaní tých výhovoriek pozerala opačným smerom...
V poslednom čase v rôznych letákoch čítam len o tom, aká je tá Šaľa krásne mesto, ako by ju tí piati z jej obyvateľov za nič na svete nevymenili, dozvedám sa, že mesto je ich srdcovou záležitosťou a niektorí ho dokonca milujú. Škoda, že ani jedného z nich - ešte predtým, ako začali sľubovať oblepovanie ďalších škôl polystyrénom, vymieňanie žiaroviek verejného osvetlenia, budovanie cyklochodníkov, premieňanie zelene na parkoviská, či stavanie bytov v meste (v ktorom počet obyvateľov klesá) - nenapadlo najprv trocha mesto poupratovať. Možno by som niektorým z ich sľubov uveril. Takto ich nemôžem považovať za nič iné, ako za táraniny, ktorými si chcú zabezpečiť - vzhľadom k svojím schopnostiam, ktoré nám niektorí z nich už predviedli - nadštandardný príjem na (ďalšie) štyri roky.
Všetky skládky, ktoré ste v tomto článku videli, som ohlásil niekoľkým orgánom štátnej správy vo veciach odpadového hospodárstva (na mňa nenadávajte, ja som ten názov nevymyslel), niektoré z nich už pred troma rokmi; všetky sú dodnes na svojom mieste a nedá sa povedať, že by trpeli podvýživou. Orgánom je to jedno a zdá sa, že obyvatelia tohoto ospalého mestečka sú s takýmto stavom tiež spokojní. Mnohí sa už tešia, ako bude o týždeň znova pokoj, do schránok prestanú chodiť letáky, sľubujúce veci buď nesplniteľné, alebo naopak dávno rozhodnuté, na svoje stoličky už po niekoľkýkrát zasadnú osvedčení poslanci, ktorých Šaľania opakovane volia už dvadsaťpäť rokov; nevadí im, že mnohí z nich sú starí komunisti, obhajujúci svoje vlastné záujmy, ktorých pomaly začína vymieňať nová generácia (ktorá sa už síce nehlási k leninskému svetonázoru, ale spoľahlivo prebrala správanie svojich otcov), a všetko pôjde pekne po starom, najmenej po nasledujúce štyri roky.
Ak by na tento blog náhodou zavítal aj nejaký obyvateľ Šale, možno mu pri rozhodovaní sa o tom, koho voliť, pomôžu nasledujúce články P. Plentu, ktorý o (ne)činnosti našich poslancov píše už niekoľko rokov; mám na mysli najmä mladšiu generáciu - tí starší už vedia. Aj keď články sú skôr o tom, koho nevoliť - dozviete sa napríklad, že obyvatelia Šale opakovane volia aj takých poslancov, ktorí za celý rok ani raz nevystúpila či neprednesú jediný návrh, alebo takých, ktorých účasť na hlasovaniach len zľahka prekračuje 30 percent. Osem poslancov (viac, ako tretina) nevystúpilo v roku 2013 viac, ako dvakrát a dvaja z nich ani raz. O tom, čo ich k tejto práci(?) motivuje, hovorí napríklad aj fakt, že v roku 2013 sa len jeden z poslancov vzdal odmeny v prospech mesta - okrem neho sa jej nevzdali ani tí, ktorí úspešne podnikajú, pracujú ako lekári, alebo vlastnia trafiky v štátnej správe; ale tých pár eur samozrejme nie je ich hlavnou motiváciou (ak niečo robia, za tú stratu času si ich zaslúžia) - tou je rozhodovanie o majetku mesta, ktorý sa dá využiť na podnikanie - či už ich vlastné, ich rodinných príslušníkov, kamarátov alebo spolustraníkov. A napriek ich doterajšiemu úsiliu ešte stále je čo predávať, či aspoň prenajímať. V článkoch sa dozviete aj ďalšie zaujímavosti, pekne spracované v grafoch.
Ako pracovali a koľko zarobili šaľskí poslanci: Prvá časť
Aká práca, taká pláca? Poslanci v Šali v roku 2011
