Dvaja tínedžeri s rakovinou v rôznych štádiách sa spoznajú na stretnutí mladých pacientov s rakovinou. Ona nechodí do školy a jediní ľudia v jej živote sú jej rodičia. On síce prišiel o nohu, ale má 85% šancu žiť. Samozrejme sa zamilujú. Celé to mohlo byť veľmi sladké a nútiace nás ľutovať hrdinov od začiatku do konca. Našťastie, John Green túto tému spracoval lepšie.
Nájdeme tu veľa "sladkých" prvkov, ktoré by mohli ľuďom "ošľahaným" životom a s dávkou cynizmu vyvolávať žalúdočné ťažkosti, ale aká iná je prvá láska v tínedžerskom veku, ak nie sladká? Našťastie, je podávaná rozumne a v správnych dávkach a uľahčuje celkove ťažkú tému, ktorú kniha spracováva. Taktiež humor, ktorým oplývaju postavy výrazne napomáha tomu, aby sa z čitateľa v polovici knihy nestal deprimovaný človek.
V komentároch ľudí som čítala, že záver sa dal predvídať. Podľa mňa nie. To, čo bolo predvídateľné nájdete asi 40 strán pred záverom. Záver je ružovou bodkou za pekným príbehom.
Myslím, že táto kniha nie je stratou času. Je to jedna z tých, ktoré nás aspoň na chvíľu donútia zamyslieť sa nad tým, či je naozaj také strašné, že zajtra je zase pondelok.
"Svet nie je továreň na splnené priania." - citát z knihy
Obrázok:martinus.sk
