Tma, iba hviezdy slabo svietia na cestu. Niektorí spolupútnici vyberajú z ruksakov baterky. Ja samozrejme žiadnu nemám, snažím sa teda držať aspoň čo najbližšie pri nich.
„ŽIŽKOV!“ kričí, s arabským prízvukom, na našu skupinu Mohamed. Snaží sa nás držať po hromade.
Všimol si ma.. Kráča vedľa mňa.
„What‘s your name?” nadväzuje rozhovor.
Chvíľu premýšľam či má zmysel hovoriť mu meno, keď si ho aj tak nezapamätá. Skôr než stihnem odpovedať, naznačuje mi, aby som šla na stranu. Predbiehajú nás ťavy. Je tma a naviac idú tak potichu, že som si ich ani nevšimla. Rozpoznávam člena našej posádky ako sa nesie zakliesniený medzi dvoma hrbmi jednej z tiav.
Po viac ako dvoch hodinách prichádzame ku kamenným schodom. Ťavy tu končia, ďalej už všetci musia po svojich.
Tesne pod vrcholom ma Mohamed pozýva na čaj. Vchádzame pod prístrešok, kde sa už zohrieva pár pútnikov. Zabalení v sivých dekách, s plastovými kelímkami v rukách, z ktorých vystupuje para, mi pripomínajú pražských bezdomovcov.
O chvíľu prichádza vedúci našej „československej“ výpravy. Mohamed sa pýta, kto je to. V tej chvíli ma nenapadá anglický výraz pre kňaza, duchovného otca, a tak sa mu to snažím vysvetliť opisom, no zmôžem sa len na „Father “.
Mohamedovi viac netreba. V domnení, že je to môj otec, vyráža za ním na vážnu debatu. Hoci som kresťanka a on moslim zjavne mu to nevadí...
Je zima a fúka vietor. Zababušená v deke sedím na vrchole. Mohamed vybral miesto s najlepším výhľadom. Prichádza k nám náš druhý sprievodca – George, chlapec útlej postavy. Má 24, no vyzerá skôr na 19. Sadá si vedľa mňa a nadväzuje rozhovor. Mám pred ním rešpekt, je ozbrojený. Mohamed nás sleduje, po chvíli nervózne vyťahuje cigaretu, v zápätí odchádza.
Hodinu sa rozprávam s Georgom, keď sa pomaly začína červenať horizont.
6.27. prvý lúč slnka.
Počuť len ticho a jemné vzdychy údivu.
Iba tri minúty, stoviek kilometrov od domova.
Chlad ma núti ísť, no srdce mi ostáva na Sinaji.
Slnko mi zrazu odhaľuje to, čo chcela ukryť tma.
Až teraz vidím ten ohromný zástup ľudí. Až teraz
vidím tie nádherné hory.
Až teraz vidím smútok v očiach Mohameda.
