Akciová spoločnosť má daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (DPPO). Manažéri akciovky nie sú daňoví poradcovia, a preto sa nechali v daňovej kontrole zastupovať právnickou kanceláriou. Advokátska kancelária sa dala ďalej zastupovať koncipientom na základe substitučného plnomocenstva. Správca dane vytýčil termín ústneho pojednávania o výsluchu svedka, na ktoré pozval aj kontrolovaný daňový subjekt. Daňové úradníčky nepripustili na ústne pojednávanie advokátskeho koncipienta s odôvodnením, že daňový subjekt nedoručil finančnej správe plnomocenstvo ako elektronické podanie. Má akciová spoločnosť podať námietku proti postupu zamestnancov správcu dane? Vyžaduje sa v súčasnosti úradné overenie podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve? Môže predseda predstavenstva a.s. zachrániť situáciu tak, že sa osobne dostaví na daňový úrad a nadiktuje plnomocenstvo ústne do zápisnice?
Autorovi sa ako advokátovi stal na Daňovom úrade v Prešove podobný prípad. Nechal sa zastupovať na ústnom pojednávaní advokátskym koncipientom na základe substitučnej plnej moci v tlačenej forme. Daňoví úradníci neakceptovali plnú moc s odôvodnením, že plnomocenstvo udelené advokátovi nebolo daňovým subjektom doručené ako elektronické podanie finančnej správe a nepripustili splnomocnenca na prerokovanie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly. Stalo sa to len v tomto jednom prípade. Právny názor o neelektronickom plnomocenstve neobstojí, pretože plnomocenstvo nie je podanie, a preto podľa názoru autora nie je potrebné ho doručovať finančnej správe elektronicky Odzrkadľuje to aj citácia ustanovenia zákona, podľa ktorého daňový subjekt je oprávnený udeliť plnú moc ústne do zápisnice správcu dane. Vo všetkých ostatných prípadoch zamestnanci správcu dane akceptovali vytlačené plnomocenstvo vo fyzickej podobe a priložili ho v origináli ako prílohu zápisnice o ústnom pojednávaní. Maximálne mu pridelili identifikačné číslo v daňovom informačnom systéme a nahrali ho do elektronického spisu daňového subjektu.
Ak sa daňový subjekt nechce dostať do konfliktu so zamestnancami správcu dane, môže problém predseda predstavenstva akciovej spoločnosti vyriešiť tak, že sa operatívne dostaví na ústne pojednávanie a udelí plnomocenstvo ústne do zápisnice správcu dane. Druhá alternatíva je, že daňový subjekt pošle elektronicky plnomocenstvo daňovému úradu. Autor by problém vyriešil tak, že by požiadal daňový subjekt o elektronické doručenie plnomocenstva, ale vzápätí po konvalidovaní plnomocenstva by podal námietku proti postupu daňových kontrolórov priamo do zápisnice z ústneho pojednávania. Odpoveď na otázku je, že daňový úrad nemá pravdu. Od nadobudnutia účinnosti nového daňového poriadku (01.01.2012) sa nevyžaduje úradné overenie podpisu splnomocniteľa pri signácii plnomocenstva.
Plnomocenstvo sa v daňovej praxi často podceňuje, ale je to veľmi dôležitý inštitút. Autor ako advokát dokáže o plnomocenstve prednášať celú jednu hodinu. Autor pozná z daňovej praxe modelovú situáciu, kedy nesprávne udelené plnomocenstvo malo za následok ekonomickú likvidáciu daňového subjektu. Spoločnosť s ručením obmedzeným sídliaca na Žitnom ostrove prevádzkovala agrofarmu a dodávala komodity do hotelov a reštaurácií v Bratislave. Spoločníkmi a konateľmi eseročky boli dvaja manželia, ktorí udelili plnomocenstvo na zastupovanie v daňovej kontrole bratrancovi jedného z manželov. Plnomocenstvo bolo udelené na zastupovanie pred nemenovaným mobilným operátorom a pred daňovými úradmi všetkých stupňov. Nešťastná formulácia mandátu plnomocenstva spôsobila spoločnosti daňové problémy. Keďže mandát splnomocnenca konať za daňový subjekt nebol limitovaný, daňový úrad vyhodnotil plnomocenstvo ako generálnu plnú moc. Navyše formulácia „na zastupovanie pred daňovými úradmi všetkých stupňov“ bola nezmyselná, pretože daňový úrad má iba 1 stupeň a druhým stupňom je Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán. Problém bol, že bratranec nebol kvalifikovaný a zastupovanie v daňovej kontrole nezvládol. Zo subjektívnych dôvodov zatajoval doručovanie výziev daňového úradu, pretože nechcel konateľom daňového subjektu prezradiť, že sa v účtovníctve nevyzná. Daňový úrad ale naďalej doručoval dokumenty splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Problémy dospeli až do toho štádia, že daňoví kontrolóri prišli na miestne zisťovanie do sídla spoločnosti, ale ku konateľom daňového subjektu sa nedostali, pretože ich „odstavil“ bratranec, ktorý sa preukázal plnomocenstvom. Daňové úrady zasielali kontrolovanému daňovému subjektu výzvy na predloženie účtovných dokladov a výzvy na predloženie dôkazov, na ktoré daňový subjekt nereagoval. Napriek tomu, že išlo o solventnú firmu, daňový subjekt po čase prestal podávať daňové priznania k DPH: bolo to v gescii splnomocneného zástupcu. Daňovému úradu po čase došla trpezlivosť a doručil daňovému subjektu rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty (DPH) a určil mu posledné zdaňovacie obdobie. Rozhodnutie prevzal bratranec a manželia konatelia sa o existencii rozhodnutia vôbec nedozvedeli. Proti rozhodnutiu sa daňový subjekt neodvolal, a preto nadobudlo uplynutím odvolacej lehoty právoplatnosť. V súčasnosti by bolo ťažšie zatajiť túto informáciu vzhľadom na elektronické doručovanie dokumentov finančnou správou. Prípad sa ale stal pred 20 rokmi, kedy daňová správa doručovala rozhodnutia v printovej forme štandardným spôsobom poštou. Daňový subjekt sa naďalej správal ako platiteľ DPH a odpočítaval si DPH z dodaných tovarov a služieb. Zaujímavé je, že spoločnosť naďalej platila DPH zo svojich zdaniteľných plnení a že túto vedel účtovník vypočítať v správnej výške. Situácia trvala vyše jeden rok. Daniari kontaktovali potom telefonicky priamo konateľa daňového subjektu, ktorý zostal v šoku. Jednou zo základných podmienok odpočtu DPH je obchodovanie s registrovaným platiteľom DPH. Eseročka nemala nárok na odpočítanie DPH z dodaných tovarov a služieb, pretože stratila osvedčenie o registrácii platiteľa DPH. Daňový úrad jej nepriznal nárok na odpočet DPH za celý rok a rozhodnutím mu vyrubil rozdiel dane. Problém sa ale reťazil, pretože odberatelia daňového subjektu obchodovali s neplatiteľom DPH a daňové úrady začali vykonávať daňovú kontrolu aj týchto podnikateľských subjektov. Daňový subjekt sa snažil celú situáciu zachrániť a určitý čas refundoval odberateľom vyrubený rozdiel dane ako náhradu škody. Musel ale bojovať na dvoch frontoch a po čase to finančne neutiahol. Spoločnosť smerovala do konkurzu. Kto by to povedal, že na začiatku celého eskalovaného daňového, finančného a právneho problému bola taká maličkosť ako plnomocenstvo.
Autor vyčíta nezvládnutie situácie aj daňovému úradu a jeho nedostatočnej komunikácii s konateľmi ako štatutármi spoločnosti s ručením obmedzeným. Dovtedy to bol bezproblémový daňový subjekt, ktorý nemal žiadne nedoplatky a daňoví úradníci mali vycítiť, že vo firme sa niečo deje a mali sa dožadovať kontaktu priamo s konateľmi daňového subjektu. Platí to o to viac, že počas inkriminovaného miestneho zisťovania ich od nich delili iba zavreté dvere. Autor sa dozvedel o daňovej kauze až po tom, čo konatelia prišli za ním ako advokátom na konzultáciu. Spoločnosť žalovala v tom čase Daňové riaditeľstvo SR (teraz Finančné riaditeľstvo SR – poznámka autora), ale súd žalobu zamietol. Konatelia mali druhýkrát smolu: nechali si poradiť od daňového poradcu, ktorý mal v Bratislave nelichotivú prezývku „likvidátor“. Ten im odporučil na podanie žaloby advokáta, ktorý nielen že súdny spor prehral, ale zmeškal aj lehotu na podanie odvolania proti prvostupňovému rozsudku. Bohužiaľ, vtedy sa už nedalo s daňovou kauzou nič robiť a neexistovala šanca na úspech v súdnom spore.
