Pred rokom fyzická osoba založila 1-osobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom, konateľom a zamestnancom. Na daňovom úrade sa zaregistrovala aj ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Napriek tomu, že ide o začínajúceho podnikateľa, spoločnosť už má daňovú kontrolu. Je to štandardné? Priemerne ako často kontrolujú daňové úrady daňové subjekty? Kde sa vykonáva daňová kontrola: na daňovom úrade lebo v sídle firmy podnikateľa? V obchodnom registri je ako sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným zaregistrovaný byt konateľa. Má daňový subjekt právo žiadať, aby zamestnanci správcu dane vykonali daňovú kontrolu na daňovom úrade?
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Osobitným predpisom sa rozumie najmä zákon o účtovníctve. V praxi najfrekventovanejším prípadom daňovej kontroly je daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH) a daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby a dane z príjmov fyzickej osoby. Ak je daňový subjekt platiteľom dane z pridanej hodnoty, má niekoľkonásobne väčšiu šancu, že k nemu daňová kontrola zavíta. Autor si pamätá z čias, keď bol zamestnancom daňovej správy (1998-2000), metodický pokyn, podľa ktorého mali daňové úrady skontrolovať každého podnikateľa minimálne raz za tri roky. Z logických dôvodov finančná správa 3-ročnú periodicitu daňových kontrol nestíhala, preto bol tento metodický pokyn neskôr zrušený.
Platná legislatíva neurčuje, ako často má daňový úrad daňovú kontrolu konkrétneho daňového subjektu vykonať. Realizácia daňovej kontroly je plne v réžii daňového úradu. Z praxe je známy prípad, kedy daňový subjekt iniciatívne žiadal daňový úrad o vykonanie daňovej kontroly; daňový úrad na túto žiadosť nereflektoval a daňovú kontrolu nevykonal. Daňový subjekt podal na prvý pohľad nepochopiteľnú žiadosť preto, že chcel mať definitívne a nepriestrelne uzatvorené určité zdaňovacie obdobie. Na vykonanie daňovej kontroly daňový subjekt nemá právny nárok.
Daňová kontrola je komplexným inštitútom v rukách správcu dane, na rozdiel od miestneho zisťovania, ktoré je operatívnym inštitútom daňového poriadku. Novelizáciami procesného daňového predpisu sa zvyšuje portfólio nástrojov, ktoré môže správca dane použiť v rámci výkonu daňovej kontroly proti daňovému subjektu. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Na to v praxi finančná správa často zabúda. Autor ako advokát zastupoval klienta, ktorý mal paralelne otvorených 22 daňových kontrol dane z pridanej hodnoty, pričom prvých 10 z nich bolo prerušených kvôli medzinárodnej výmene daňových informácií vyše 2 roky. Podľa jednej zo základných zásad správy daní správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri vyžadovaní plnenia jeho povinností použije len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.Táto základná zásada správy daní sa nazýva aj zásada minimalizácie záťaže daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly.
Podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Zákonodarca prioritne za miesto výkonu daňovej kontroly označuje miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo daňového subjektu - právnickej osoby. V praxi väčšina daňových subjektov nemá k dispozícii vhodné kancelárske priestory na vykonanie daňovej kontroly. V praxi sa stal prípad, kedy daňoví kontrolóri vykonávali daňovú kontrolu podnikateľa - fyzickej osoby, ktorý mal ako miesto podnikania v evidencii správcu dane registrovanú adresu trvalého pobytu. Dvojica daňových kontrolórov kontrolovala v jeho prípade 6 mesiacov účtovníctvo priamo v jeho rodinnom dome. Problémom bolo, že daňoví kontrolóri mali paralelne otvorených viac daňových kontrol a daňový subjekt „navštevovali“ len jedenkrát, resp. dvakrát do týždňa. Daňová kontrola takto trvala s prestávkami pol roka a podnikateľ sa odvtedy rozhodol, že účtovníctvo bude optimalizovať tak, aby mu v žiadnom prípade nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.
Autor pozná z praxe prípad, keď si daňoví kontrolóri uzurpovali právo vykonať daňovú kontrolu v sídle daňového subjektu napriek tomu, že kontrolovaným daňovým subjektom bol prevádzkovateľ píly, ktorý nedisponoval vhodnými priestormi na vykonanie daňovej kontroly. Na ilustráciu slúži aj iný prípad z daňovej praxe, kedy daňový subjekt nedisponoval vhodnými priestormi, ale na účely výkonu daňovej kontroly prenajal zamestnancom správcu dane kancelárske priestory. Na tomto mieste treba konštatovať, že zákon takúto iniciatívu daňového subjektu nevyžaduje a že tento maximálne ústretový a benevolentný krok zo strany daňového subjektu je v praxi zriedkavý. Na druhej strane platí, že ak daňový subjekt reálne nedisponuje vhodnými kancelárskymi priestormi na vykonanie daňovej kontroly a požiada správcu dane o realizáciu daňovej kontroly v sídle daňového úradu, daňoví úradníci tejto žiadosti daňového subjektu vo väčšine prípadov vyhovejú.
Rekapitulujúc komentár uvedený v právnej poradni, v súčasnosti neexistuje striktný časový limit, ako často musí daňový úrad vykonať daňovú kontrolu konkrétneho daňového subjektu. Existuje len 1-ročný časový limit na vykonanie daňovej kontroly. Áno, je neštandardné, aby daňový úrad vykonal daňovú kontrolu po 1 roku existencie firmy daňového subjektu. Napriek tomu, že to nie je v otázke uvedené, je pravdepodobné, že daňový subjekt požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu DPH a reakciou daňového úradu bolo začatie daňovej kontroly. Podnikatelia si pri registrácii bytu ako sídla firmy často neuvedomujú, že tým otvárajú dvere daňovej kontrole a iným kontrolným inštitúciám. Na druhej strane, ak s.r.o. požiada daňový úrad o vykonanie daňovej kontroly v sídle daňového úradu a žiadosť logicky argumentačne odôvodní, „normálni“ daňoví úradníci (takých je väčšina) žiadosti spoločnosti s ručením obmedzeným vyhovejú.
