Novodobá úchylka nákupnej mánie alias Sekčov

Eperia, ktorá je šikovne pomenovaná po starom maďarskom názve mesta, ničím nevyniká, no zároveň ani nezaostáva za ostatnými nákupnými centrami. Problém je v tom, že tieto nákupné centrá sa orientujú len okolo okruhu jedného epicentra s priemerom dvoch kilometrov. Húfy ľudí sa hrnú do novučkej novinky, parkoviská praskajú vo švíkoch, človek sa nedostane do práce kvôli kilometrovým zápcham a babky sú nervózne kvôli omeškaniu sa do ich vytúženej svätyne, kostola. Tak som si povedal: „Toto musí byť niečo nové, niečo geniálne, niečo, čo som ešte v živote nevidel.“ Idem sa tam pozrieť. Nastúpil som do MHD autobusu č. 22, ktorý by sa dal nazvať „autobus.rar“ a po urputnej hodine strávenej v ňom som sa konečne dopracoval k vytúženému bodu B, Sekčovu. A hľa! Čakal ma nevídaný pohľad. Vidím absolútne klasické nákupné centrum. Obchod nastavaný na obchode, pred ním obchod, za ním obchod, pod ním obchod a dokonca aj nad ním je obchod. Rovnako by sa dalo povedať aj o ľuďoch. Novodobá mánia nakupovania s vytýčeným nosom v plnej kráse. Mesto predsa nemusí stavať nové ihriská pre deti. Veď tie sa môžu hrať na zablatenom dvore, kde sa hrávali ešte prarodičia našich prarodičov. Môžu si tam spokojne jesť blato, v ktorom kto vie čo zhnilo respektíve uhynulo, zatiaľ čo rodičia si môžu ísť odbehnúť do susednej Eperie a minúť peniaze na masaker epické tričko, ktoré aj tak nepotrebujú. O zisku Eperie niet pochýb, dokedy však bude táto úchylka trvať a dokedy nespokojní manželia budú nútení držať kabelku svojej polovičke, pretože ona si práve skúša v ten deň tridsiate čižmy a aj tak si kúpi tie, ktoré sú v zľave?