Kto by si nepamätal nádhernú éru samostatného Slovenska v ľadovom hokeji? Najprv v priebehu troch rokov postup z (nepochopiteľného umiestnenia Slovenska do C kategórie) C kategórie do elity a následne tri vzácne kovy za prvé tri roky aktuálneho tisícročia. To boli časy, ktoré sa pri aktuálnom systéme vrátia len horko-ťažko.
Niekdajší počet našich hráčov v NHL, kedy ich tam boli desiatky, sa za posledné desaťročie rapídne znížil a aj tí, ktorých tam momentálne máme nemajú potenciál sa stať ďalším Bondrom, Chárom, Hossom či Petrom Šťastným. Môžeme si všimnúť, že svetovo rešpektovaní slovenskí hráči, poväčšine boli hokejovo vychovávaný ešte za sovietsko-okupovaného Československa.
Rok čo rok sa slovenská reprezentácia začína viac a viac trápiť aj proti hokejovým trpaslíkom. Predpokladá sa, že do desiatich rokov Slovensko bude hrať v B kategórií ak nenastane hokejová revolúcia a všetko sa otočí o 180° k pozitívnejšiemu vývoju aktuálnej situácie. V prvom rade treba kompletne zmeniť vedenie SZĽH vymenením aktuálneho vedenia za ľudí, ktorým je hokej bližší ako peniaze.
Revolúcia akéhokoľvek charakteru by slovenskému hokeju radikálne pomohla. A všetko to začína u mládeže. Komunistický systém dokázal využiť potenciál talentov, respektíve ho zveľaďovať.
Momentálne to funguje asi takto – máš peniaze, hráš. Deti, ktoré sú vychovávané a vyrastali v bohatých rodinách síce talent mať nemusia, ale každopádne hrať budú vďaka peniazom strčeným do trénerovho vrecka. Na druhej strane deti, ktoré talentu majú na rozdávanie a narodili sa do nie veľmi finančne zabezpečenej rodiny majú smolu. Predsa hokej je finančne náročný šport a nie každý si ho môže dovoliť.
Môžeme iba dúfať, že staré, doslova zlaté časy, sa vrátia a my si budeme môcť opäť zakričať: „Sme majstri sveta!“. Síce väčšina fanúšikov by bola rada ak na ďalšie májové majstrovstvá sveta slovenská reprezentácia postúpi po trojročnej absencii medzi osmičku najlepších tímov v elitnej kategórií.
