Ministerka kultúry Martina Šimkovičová zase raz rutinne obviňuje zlý liberalizmus a okrem neho kritizuje, že súčasťou prijímačiek na VŠMU (Vysoká škola múzických umení) mali byť vraj dve zadania:
1. Názor na ministerku Šimkovičovú a 2. Zahranie etudy „ohľadom Andreja Danka“. A dodala: „Skúste zistiť, novinári, či je toto pravda“.
Nejdem overovať faktickosť tohto tvrdenia (bremeno je vždy na strane toho, kto tvrdí), aj keď som tým tak trochu poveril priateľov/ky na instagrame (mám medzi nimi ľudí z VŠMU) a čakám... Každopádne – ale v čom je opäť problém?
Problém je jednoduchý a možno ho zúžiť do formulky: Ja zas tliacham, ale ty overuj! A keď náhodou nepreveríš, si zlý, nepraješ mi a ako inak – škodíš Slovensku!
V inštitucionalizovaných médiách, kde patrí pochopiteľne aj RTVS, však existuje zásada: Najprv preveruj. A ak preveruješ, preveruj minimálne z troch zdrojov. A až potom rozširuj! Ale alternatívne mediálne univerzum Šimkovičovej nie je mainstream. Je AL-TER-NA-TÍ-VNE v štýle, ak oni tvrdia A, my budeme tvrdiť non-A (B nie je totiž opak, aj keď ho tak prezentujú) a tak prevracia aj tento imperatív. Rebelka.
Keby takto fungovali informačné procesy aj v iných častiach Šimkovičovej tela, ako fungujú v jej mozgu, resp. v jeho reprezentáciách, tak do týždňa by sa rozsypala na niekoľko nádorov. Ešteže psychosomatika nefunguje tak kauzálne a tak priamočiaro, ako ju opäť – prezentujú v „alternatívnych médiách“.
Popravde by som si prial, aby to bol zase raz len trolling ako tie chlebíčky z vianočných trhov, ktoré dobre zafungovali na jej kolegu Karola Farkašovského. Ten sa vtedy pustil do siahodlhej kritiky de facto neexistujúceho problému. Proste blúznil.
Samozrejme, keď sa to „prevalilo“ chyba nebola v ňom, ale v zlom internete. A to treba zmeniť! To, že bola hneď na začiatku použitá hyperbolizácia - indikujúca satiru, len dokladá jeho neschopnosť rozlišovať v základných literárnych žánroch, čo má vplyv na celkovú informačnú gramotnosť. Zlé, nebezpečné (ak zohľadníme vplyvové informačné operácie od iných tajných služieb ako je tá slovenská) a tragikomické ako Martinka v jej TV Slovan.
Dvojhodinové výlevy, mačety prenesené do toho istého obdobia ako mamuty a nekonečné technické problémy. Snáď horšie ako malo rádio Slobodná Európa v minulom režime, keď ho rušila ŠTB.
Ale chápem, oni sú teraz AL-TER-NA-TÍ-VA.
A potom hovor s takýmito ľuďmi seriózne o iných typoch „gramotností“ a kompetencií. Lingvistických, prírodovedeckých, technických a širšie – informačných či mediálnych. Označia ťa z hľadiska svojej politologickej kompetencie za liberála, aj keď sa tak neidentifikuješ.
Ale hlavné je, že si veria v určovaní mediálnej politiky. V písaní zákonov. Veria. Žiaľ, až príliš.
F*ck Dunning-Krugerov efekt.
