Bol som klientom jednej nemenovanej spoločnosti viac ako štyri roky. Za toto obdobie som zaplatil v mesačných platbách nie malý peniaz (bol som aktívnejší klient). Nebudem to ďalej tajiť, asi by ste postupne na to prišli. Jednalo sa o jedného mobilného operátora.
Všetko začalo tak postupne. Asi ako pribúdalo zákazníkov. Prišiel môj prvý postreh. Ich internetová stránka bola pomalá. Keďže som si platil službu, ktorá bola použiteľná práve z tejto stránky, bola rýchlosť stránky veľmi dôležitá. Postupom času som zistil, že je už jej používanie veľmi ťažké vzhľadom na jej rýchlosť. Tak som napísal svoju prvú sťažnosť a poslal ju elektronickou poštou. Veď je to najrýchlejšia možnosť komunikácie. No jediné, čo bolo rýchle v tejto komunikácií, bolo doručenie tejto správy. Až po viac ako jednom týždni sa mi dostala odpoveď, že stránka síce bola trošku viac vyťažená, ale žiadne vážne problémy neboli evidované. Problém sa ešte viac zhoršoval, až bola služba nepoužiteľná. Opätovne som siahol na mail. Pred tým som však nakontaktoval operátora, aby som si overil, že posielam mail človeku, ktorý ho má naozaj dostať. Aj keď bol mail nasmerovaný vraj tomu správnemu, nič sa na tom nezmenilo. Rovnaká rýchlosť odpovede a aj približne rovnaký text.
Po viac ako 4 rokoch som sa rozhodol, že si "vymením" telefón. Zákazník má na to nárok po približne dvoch rokoch. Pridlho som si hovoril, aby som ešte počkal na niečo lepšie v ponuke. A tak sa mi stalo, že som čakal na to dva roky nad limit. Tak som sa odhodlal. Navyše tu bola ponuka výhodného telefonovania počas jedného roku pri obnove zmluvy. Bol by hriech to nevyužiť. A tak sa šlo na vec. Prvý pokus nevyšiel. Čakal som skoro jednu hodinu v rade. Potom som to urobil tak, ako aj niekoľko čakajúcich okolo mňa, pár krát pokýval hlavou a odišiel. Druhý pokus už vyšiel. Po desiatkach minút som sedel a vysvetľoval príjemnej slečne, o čo mi vlastne ide. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Až kým neprišlo na to, o aký typ telefónu by som mal záujem. S úsmevom na tvári mi bolo povedané, že do konca roku už nebude na sklade. Povedal som si, že asi mi to nie je súdené. Tak sa vstal a slušne poďakoval. O štyri dni som stretol kamaráta, ktorý práve išiel z predajne a na moje počudovanie mal práve zakúpený môj vytúžený telefón. V predajni som zistil, že dodávky boli obnovené. Smola. Tak ma to potešilo, až som si uvedomil, že Vianoce sa blížia a ja ešte nemám darček sám pre seba. A navyše je tu aj konkurencia. Takže som sa na to vyspal a ráno som bol rozhodnutý.
Ďalšia návšteva už bola o zrušení zmluvy. Vybral som si menšiu predajňu. Posadil som sa. "Poprosím číslo vášho telefónu. Máte to na živnosť? Aké je vaše IČO?” Skoro som na to zabudol, že som si živnosť zakladal len pred pár mesiacmi. Škoda len, že si svoje číslo nenosím v hlave. Šokovalo ma to, že zmluvu nemôžem zrušiť, lebo neviem svoje IČO. No čo už. Ani toto nešlo na prvý krát. Bol som trošku zaskočený aj tým, že sa ma nikto neopýtal na moje dôvody. Ono často sa stáva, že ľudia nevedia o existencií niektorých vecí a myslia si, že ich poskytuje len konkurencia. Čakal som, že prvé o čom budeme hovoriť bude to, že sa ma niekto bude snažiť presvedčiť, aby som to nerobil. No nestalo sa tak. Povedal som si, že malá predajňa, malý záujem.
Zrušenie zmluvy a môj druhý pokus. Netrvalo to ani 5 minút a bol som vybavený. Žiadna otázka na IČO. Zaujímavé. Ale podľa mňa bolo horšie, že nepadla ani jedna otázka, prečo a či by sme sa nevedeli pozrieť na niečo, čo by ma vedelo presvedčiť, aby som zmluvu nezrušil. Určite mal na displeji aj to, od kedy som klientom. Ani toho zamestnanca len netrklo, aby sa ma len jedným slovkom nepokúsil ovplyvniť. Veď ľahšie je si klienta udržať, ako získať nového. Každý, aj menej zručný obchodník, by sa o to pokúsil. Povedal som si. Toto je veľmi, ale naozaj veľmi zlé. Keď si niekto nedokáže klienta udržať. Skôr sa o to ani nepokúsiť. No hrôza. Keby som bol majiteľom nejakej spoločnosti a som svedkom takejto nečinnosti môjho zamestnanca, tak neviem, neviem.
A blíži sa vrchol ! Asi päť dní pred odpojením telefonát. "Dobrý deň. Máte chvíľku čas? Jedná sa o prieskum spokojnosti klienta pri komunikácií s linkou pomoci a našimi službami." Olalá. Tak toto bola silná káva. Ale vypila si to pani na druhom konci linky. Aj keď chúďa za to nemohla. Ale všetko, čo som mal na jazyku, prešlo aj telekomunikačným kanálom operátora. A dokonca bol prejavený záujem o diskusiu a možno aj ponuku niečoho zaujímavého. O tom že, že za asi 5 dní budem odpojený sa operátorka dozvedela, až keď som jej to povedal. Potom si to hneď našla aj u seba. Na konci telefonátu som sa jej ospravedlnil, že si to celé musela vypočuť. Zdalo sa, že ma aj pochopila.
Koniec? Ešte nie! Posledný deň som si nechal na moju obľúbenú stránku a na nej na moju obľúbenú službu. Bola to nedeľa. Ráno idem na stránku so zámerom, že použijem posledných asi 40 SMS správ, ktoré mi ešte ostali. Musím podotknúť, že za túto službu som si platil. Na moje počudovanie som sa nedopracoval ďalej ako k vete: "SMS správu nie je možné v súčasnosti odoslať. Prosím skúste neskôr". Presne tak som aj urobil a po asi 3 hodinách sa pokúšam opäť. Márne. Takže starý známy postup. Volám na linku pomoci. Vypočujem si klasické informácie v menu a čakám kým bude prvý voľný operátor. Po asi piatich minútach to vzdávam. Skúsim neskôr. Druhý pokus bol úspešnejší. Operátor problém preveril a oznamuje mi, že je všetko tak, ako má byť a nie je žiaden problém. Nesúhlasím. Sústavne tvrdí, že niekde robím chybu. Tak ma to potešilo tak, že som mu poskytol moje heslo a poprosil, aby to skúsil presne ako ja – cez ich oficiálnu stránku. Po krátkom čase mi oznamujem, že mám pravdu, a že mi nevie pomôcť a môj problém posunie ďalej. Vysvetlil som mu moju situáciu. Zajtra už nie som klientom, pekne ďakujem za takéto služby a práve pre takéto a podobné služby odchádzam. Pekné na tom je, že tento rozhovor som si ešte aj sám zaplatil, keďže hovor na linku pomoci je operátorom spoplatňovaný. Zdá sa mi to byť nelogické. Platiť za takúto službu.
Musím uznať, že rozlúčka to bola dôstojná. Škoda len, že som mal ku konci zo všetkého pocit, akoby o mňa vôbec nikto nemal záujem. Veď som bol len ich zákazník. Pre niekoho je zákazník na prvom mieste, pre niekoho nie. Teraz mi ostáva len dúfať, že s novým operátorom už takéto niečo nezažijem.
