Môžeme ho teda zapísať do rebríčka najteplejších rokov v histórii. Prvých sedemnásť miest je tu obsadených všetkými rokmi narodenia našich súčasných detí a vnúčat. Od tých práve narodených, až po tohtoročných maturantov.
Tieto fakty ma ešte viac nútia pokračovať v pátraní po príčinách tohto znepokojivého vývoja .
V minulom článku som sa snažil zistiť, od čoho najviac závisí hodnota priemernej teploty na našej planéte. Výsledkom je poznanie, že atmosféra a skleníkové plyny v nej obsiahnuté, hrajú pravdepodobne najvýznamnejšiu úlohu pri regulácii teploty a starajú sa o to, aby sa nám tu žilo príjemne.
Avšak čo ak existujú nejaké ďalšie dôležité faktory ? Opäť sa prepínam do režimu zvedavého školáka a pokračujem vo výskume.
Rozhodol som sa zaostriť na Slnko. A naozaj. Zisťujem, že existujú rôzne dlhé slnečné cykly, počas ktorých množstvo energie produkovaných slnkom kolíše o približne 0,1%. Priemerná teplota sa takýmto spôsobom môže zmeniť o zopár desatiniek stupňov, ale určite nie viac.
Pri vhodnej súhre s inými udalosťami, môže takéto kolísanie slnečného výkonu spôsobiť napríklad aj taký jav, akým bola Malá doba ľadová. Malá doba ľadová bolo obdobie medzi rokmi 1500 a 1850, kedy došlo na severnej pologuli k ochladeniu asi 0,6 stupňa oproti priemeru. Toto ochladenie mohlo byť podľa zistení vedcov zapríčinené dvomi extrémnymi, za sebou nasledujúcimi minimami v slnečnej činnosti (Spörerovo a Maunderovo minimum). Bol lokálny jav a hoci trval relatívne dlho, Zem sa po čase vrátila späť do normálu. Áno, mohol by to byť ideálny čas pre dnešných milovníkov zimných športov, ale už je asi nenávratne preč.
Malej dobe ľadovej, naopak predchádzalo Stredoveké teplé obdobie, ktoré prebiehalo v severnej časti Európy, v niektorých častiach Ázie a pravdepodobne aj v iných častiach sveta v období od roku 900 do roku 1300. Počas tohto obdobia bolo v Európe veľmi príjemné a stabilné počasie, čo sa prejavilo hlavne rozvojom poľnohospodárstva a relatívnym dostatkom potravín. Nárast priemerných teplôt počas tejto doby bol asi tak polovičný v porovnaní s nárastom, ktorý pozorujeme v súčasnosti. O príčinách tohto javu nepanuje medzi vedcami zhoda. Prevláda názor, že sa jedná o kombináciu dlhodobého slnečného cyklu a takmer žiadnej vulkanickej činnosti v tomto období.
Predstavujem si, ako by som asi žil v tejto dobe. Z klimatického hľadiska – idylka, ale inak temný stredovek, pre mňa nič atraktívne. Dnes je to skoro naopak. Máme osvietenú modernú dobu, len tá klíma nás akosi začína tlačiť v topánke.
Kontrolujem ešte, ako je na tom Slnko práve teraz. Minimum aktivity, málo slnečných škvŕn. Pravý opak toho, čomu by mal zodpovedať vývoj klímy a počasia.
Snažím sa zhrnúť, čo som sa dozvedel o Slnku. Je to veľmi stabilný zdroj energie, jeho výkon kolíše plus mínus 0,1%. Pri priaznivej súhre s niektorým z iných faktorov, môže spôsobiť nárast či pokles teploty o cca 0,6 stupňov oproti dlhodobému priemeru.
Ak by som ho mal, tak ako v škole, ohodnotiť za jeho schopnosť ovládať klimatický termostat našej planéty, tak by som mu dal s obidvomi zatvorenými očami trojku.
Takže ak Slnko je iba priemerným hráčom z hľadiska svojho vplyvu, tak čo iné ? Že by vulkány ? O nich a ďalších nabudúce.
Pridávam ešte podľa mňa celkom názorný graf vývoja priemernej teploty na Zemi za posledných 2000 rokov:
Zdroje:
State of the climate: How the world warmed in 2018 (Carbon Brief)
Medieval warm period - Britannica
Vývoj priemernej teploty počas posledných 2000 rokov - Wikipedia
