My, ľudia, sme naviazaní na blízkosť a prítomnosť. Na udalosti, ktoré sa dejú a ovplyvňujú naše životy, sa dívame cez mikroskop nášho osobného života. Ako najviac zväčšené v ňom vidíme veci, ktoré sa nás osobne dotýkajú, alebo existujú blízko nás v čase aj v priestore. Ďalekohľad používame oveľa menej. V princípe nám veľakrát aj vyhovuje, keď vzdialené udalosti, ktoré sú zložité či nepríjemné, nevidíme. Veď „vďaka mikroskopu“ máme toho na svojich pleciach naloženého aj tak dosť.
Pri výchove našich detí a vnúčat mikroskop funguje takmer dokonale. Ak však deťom chceme naozaj zabezpečiť to najlepšie, mali by sme do rúk zobrať aj ďalekohľad. Deti, ktoré sa teraz rodia, tu budú aj v roku 2070 a veľa z nich aj v roku 2100.
Život ľudí za 30,50,70 rokov bude s veľmi vysokou pravdepodobnosťou najviac ovplyvňovať klimatická kríza. Priemerná teplota na našej planéte bude v porovnaní s dneškom o poznanie vyššia a po svete sa budú presúvať stámilióny klimatických utečencov. Ľudí, ktorí vo svojich doterajších domovoch stratili možnosť prežiť. Naša generácia bude postupne odchádzať. S dôsledkami klimatickej zmeny sa budú boriť naši potomkovia. Na brzdu ale máme možnosť dupnúť práve MY. Hneď teraz. Nie až potom. Nie pre seba, ale pre tých, ktorí teraz prichádzajú na tento svet. Oni už túto možnosť mať nebudú.
Pozrime sa v tejto súvislosti na práve prebiehajúce prezidentské voľby v USA. Táto krajina je globálnou mocnosťou číslo jedna s obrovským ekonomickým ale aj politickým vplyvom. Rozhodnutia jej najvyšších politických predstaviteľov vždy priamo, alebo nepriamo ovplyvňovali situáciu v krajinách celého sveta. V prípade klimatickej zmeny, ktorá má globálny charakter a kde z pohľadu jej dopadov neexistujú žiadne hranice, je tento fakt ešte dôležitejší.
Donald Trump vstúpil v roku 2016 do svojho úradu s predsavzatím výrazne znížiť štátne regulácie a zásahy do ekonomiky a voľného trhu. S cieľom zvýšiť zamestnanosť a posilniť nezávislosť krajiny od externého dovozu tovaru a surovín. V duchu hesla „Amerika na prvom mieste„. Bohužiaľ tejto chvályhodnej myšlienky sa chopil v oblasti boja s klimatickou zmenou sebe vlastným spôsobom. V priebehu štyroch rokov urobil kobercový nálet na takmer všetko, čo tu bolo dovtedy dosiahnuté.
Zmäkčil emisné štandardy pre rôzne oblasti priemyslu, energetiky a dopravy. Sprístupnil niektoré dovtedy chránené územia na ťažbu bridlicového plynu. Zmenšil obmedzenia na emisie metánu. Celkovo sa jedná o viac ako 50 zrealizovaných a 30 pripravených legislatívnych zmien negatívnym dopadom na celosvetový vývoj klímy. USA sú v súčasnosti krajinou s druhými najvyššími celkovými emisiami CO2 a krajinou s ďaleko najvyššími emisiami tohto skleníkového plynu na jedného obyvateľa. Zmeny k horšiemu zrealizované Trumpovými ľuďmi, postupne dosadenými do všetkých dôležitých inštitúcií, budú mať nezanedbateľné dopady.
Tieto kroky boli zo strany Trumpa podporované podkopávaním autority vedcov a vedeckých inštitúcií, popieraním faktov a ich nahrádzaním „alternatívnou“ pravdou.
Azda najväčším Trumpovym klimatickým „prehreškom“ bolo odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody. Táto dohoda je dnes jedinou a teda kľúčovou medzinárodnou zmluvou, ktorá zaväzuje signatárske štáty, aby urobili všetko na udržanie nárastu priemernej teploty do konca tohto storočia na „prijateľnej“ úrovni 1,5 – 2 stupňa. Trump ju odmietol ako ekonomicky nevýhodnú. Tento akt mal okrem samotného dopadu na emisie USA aj iný rozmer. Vytvoril veľmi dobrý priestor pre krajiny, ktoré majú dôvody Parížsku zmluvu neplniť. Môžu svoju nečinnosť obhajovať odmietavým postojom Spojených štátov.
Postoj Joa Bidena ku klimatickej agende je v absolútnom kontraste voči prístupu Donalda Trumpa. Biden viackrát vyhlásil, že táto téma bude jednou z jeho TOP priorít a prihlásil sa aj k umiernenej forme Zelenej Novej Dohody, ktorá je americkou obdobu Európskeho programu obnovy po pandémii. Tiež dal prísľub, že jedným z jeho prvých krokov po prípadnom zvolení bude návrat k Parížskej klimatickej dohode.
Kontrast medzi obomi kandidátmi v tejto téme bol naposledy viditeľný v minulotýždňovej diskusii oboch kandidátov. Trump sa k otázke klimatickej krízy vyjadril nasledovne: „USA má najčistejšiu vodu a vzduch na svete“ a „špinavé sú Čína s Indiou“.
Biden k rovnakej téme povedal: „Globálne otepľovanie je existenciálnou hrozbou pre ľudstvo. Máme morálnu povinnosť to riešiť.“
Výsledok týchto volieb je extrémne dôležitý pre celý svet.
Zdroje:
The US election is a vote on climate change for the whole world (CNN)
Trump's rollback of climate change regulations will be felt far beyond his presidency (CNN)
