Touto otázkou sa od svojho vzniku v roku 2001 zaoberá aj organizácia Global Carbon Project ktorá monitoruje a informuje o vývoji emisií troch najdôležitejších skleníkových plynov oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného. Posledná správa od tejto organizácie je úplne čerstvá. Bola vydaná začiatkom decembra. Nazrel som do nej, aby som zistil, ako sú na tom jednotlivé krajiny. Vybral som z nej zopár, podľa mňa najzaujímavejších, informácií.
1. Nárast množstva CO2 v atmosfére
Koncentrácia CO2 v atmosfére sa zvýšila z hodnoty 277 ppm v roku 1750 na hodnotu 407 ppm v roku 2018, teda o 46%. Rýchlosť nárastu sa z roka na rok zväčšuje.
2. Nárast celosvetových ročných emisií CO2
Každý rok teraz pribudne v atmosfére okolo 36 miliárd ton CO2. Množstvo emisií z roka na rok narastá. Oproti roku 1990 sú súčasné emisie približne o 60% vyššie. Ani podpis Parížskej klimatickej dohody v roku 2015 nezabránil tomu, aby emisie CO2 od vtedy stúpli o ďalšie 4%. Poklesy v produkcii emisií nastali len v čase poslednej finančnej krízy (2008 – 2010), po rozpade Sovietskeho zväzu (1991 – 1993) a ako reakcia na globálnu ekonomickú recesiu (1981 – 1982).
3. Emisie CO2 podľa krajín
Päť krajín na čele emisného rebríčka je zodpovedných za 64% emisií. Čína je jednoznačným lídrom a jej emisie prudko stúpajú. Treba sa však zamyslieť, kam putujú čínske produkty, kto je ich koncovým užívateľom a kto na tom najviac profituje.
4. Emisie CO2 podľa krajín – II
Iný pohľad, kde je lepšie vidno príspevky jednotlivých krajín. Tento obrázok je z minuloročnej správy a preto v ňom nie sú zahrnuté roky 2018 a 2019.
5. Emisie CO2 na obyvateľa
V emisiách na 1 obyvateľa sú jednoznačným lídrom USA a tak rýchlo ich ani nikto nepredbehne. Čo spôsobí ekonomický rast, ktorý práve teraz štartuje v Indii? Podarí sa ju udržať na uzde?
6. Emisie CO2 na obyvateľa + veľkosti krajín
Tento graf ukazuje desať krajín s najväčšími ročnými emisiami. Tie sú tým väčšie, čím je väčšia plocha obdĺžnika. Graf zároveň ukazuje veľkosť krajiny z hľadiska počtu obyvateľov (šírka obdĺžnika) a to, koľko ton CO2 na jedného obyvateľa krajina vypúšťa do atmosféry (výška obdĺžnika). Krajiny s veľkým počtom obyvateľov sú pri znižovaní globálnych emisií určujúce. U nich aj malá zmena, môže znamenať veľké dopady na celkové globálne emisie.
7. Kumulatívne emisie CO2 podľa krajín
Graf ukazuje, aký je pomer jednotlivých krajín na celkovom množstve CO2, ktoré bolo vypustené do ovzdušia od začiatku priemyselnej revolúcie v roku 1850. Je zrejmé že tu celý čas kraľujú európske krajiny a USA. Niet sa teda čomu diviť, keď Čína a ostatné rozvíjajúce sa krajiny vrátane Ruska so znižovaním emisií otáľajú a podmieňujú ich kompenzáciami zo strany rozvinutých krajín, ktoré stále nesú najväčšiu zodpovednosť za súčasnú situáciu.
Je zrejmé, že terajšie úsilie vyspelých krajín je absolútne nedostatočné, pokiaľ sa k nim s dostatočnou razanciou nepripojí Čína a ostatné rozvíjajúce sa krajiny. Vyspelé krajiny ale budú musieť na seba zobrať rolu „prešľapávača cesty“ a investovať do zmeny najviac financií a najviac úsilia. Z tohto pohľadu je treba oceniť záväzok EÚ stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050. Samo o sebe to však zďaleka nestačí. Ak by Európa zostala s takouto iniciatívou osamotená, mohlo by to viesť len k presunu uhlíkovo náročnej výroby do iných krajín, kde by mohli produkovať ešte viac CO2 ako pôvodne v Európe. K tomu aby sa problém naozaj vyriešil, je potrebná skutočne funkčná globálna dohoda o spoločnom postupe pri znižovaní emisií CO2 a rozumnom nakladaní s prírodnými zdrojmi. Tá vznikne až vtedy, keď vyspelé krajiny zoberú na seba svoju historickú zodpovednosť za terajší stav a ostatným krajinám pomôžu. A naopak je mnoho oblastí, v ktorých sa môže západná civilizácia týmito krajinami inšpirovať a aj menej rozvinuté krajiny môžu takto prispieť. Investícia do projektu spolupráce bude určite omnoho menšia, ako výška škôd spôsobených ničnerobením.
Zdroje:
