Touto otázkou sa od svojho vzniku v roku 2001 zaoberá aj organizácia Global Carbon Project, ktorá monitoruje a informuje o vývoji emisií troch najdôležitejších skleníkových plynov oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného. Posledná správa od tejto organizácie je úplne čerstvá. Bola vydaná začiatkom decembra. Po tom ako som si urobil predstavu, ako sú na tom jednotlivé krajiny, som do nej nazrel znovu, aby som zistil, ako sa na emisiách CO2 podieľajú jednotlivé odvetvia priemyslu a pôdohospodárstva.
Koncentrácia CO2 v atmosfére sa zvýšila z hodnoty 277 ppm v roku 1750 na hodnotu 407 ppm v roku 2018, teda o 46%. Rýchlosť nárastu sa z roka na rok zväčšuje. Každý rok teraz pribudne v atmosfére okolo 36 miliárd ton CO2. Množstvo emisií z roka na rok narastá. Oproti roku 1990 sú súčasné ročné emisie približne o 60% vyššie.
1. Emisie CO2 z fosílnych palív a z pôdohospodárstva
Z využívania fosílnych palív v energetike, priemysle a doprave pochádza až 5 krát viac emisií ako z pôdohospodárstva.
2. Emisie CO2 z fosílnych palív a z výroby cementu
Emisie vo všetkých kategóriách stabilne stúpajú. Prudký nárast emisií z uhlia po roku 2000 súvisí s ekonomickým rastom Číny. CO2 vzniká, okrem spaľovania uhlia a ropy a plynu, aj pri výrobe cementu v cementárňach, počas chemickej reakcie vápenca s kyslíkom. Ako je však vidno z grafu, nie je množstvo takto vzniknutého CO2 významné.
Prinesie zníženie ceny energie z obnoviteľných zdrojov konečne zvrat? Začnú aspoň emisie z uhlia v blízkej budúcnosti klesať?
3. Emisie CO2 z fosílnych palív podľa sektorov
Z grafu je vidno, že suverénne najväčším znečisťovateľom je výroba energií (hlavne elektrickej energie a tepla) so 45% podielom. Priemysel predstavuje druhú najvýznamnejšiu položku s podielom 23%. Národná doprava sa na emisiách CO2 podieľa 19 percentami. Má však najrýchlejšie rastúci trend. Prekvapujúco nízky podiel (vzhľadom tomu aká pozornosť sa tejto oblasti venuje v médiách), má medzinárodná doprava – iba 3,5%.
4. Množstvo vyrobenej energie podľa jej zdrojov
Energetická potreba ľudstva z roka na rok prudko rastie. Najviac energie sa vyrobí z ropy a táto energia sa použije v doprave. Produkcia energie z uhlia možno konečne začne klesať a bude z veľkej časti nahradzovaná plynom. Na obrázku je už vidno náznak jeho prudkého nárastu. Ako bude vidno na jenom z ďalších grafov, výroba energie z plynu sa nedá považovať za cieľové a dlhodobo akceptovateľné riešenie. Obnoviteľné zdroje sa zatiaľ rozbiehajú veľmi pomaly.
Obrovské rezervy máme v rozdiele medzi množstvom energie, ktorú reálne potrebujeme a skutočne vyrobíme. Vyrobenú energiu používame neefektívne. Je potrebné, aby sme sa súčasne s prechodom na obnoviteľné zdroje energie zamerali na hospodárenie s energiou a jej efektívne využívanie. Tu vidím najväčší priestor pre každého z nás.
5. Emisná efektívnosť fosílnych palív
Graf ukazuje, koľko emisií vyprodukujú jednotlivé fosílne palivá pri vyrobení toho istého jednotkového množstva energie. Uhlie je na tom najhoršie. Keď zvážime aj znečisťovanie ovzdušia, ktoré výroba energie z uhlia vytvára, je jasné, že uhoľné elektrárne treba poslať čím skôr do minulosti.
Plyn, ktorý v súčasnosti prežíva rozmach ako lacná a efektívna náhrada uhlia, sa z dlhodobejšieho hľadiska nedá považovať za cieľové riešenie. Jeho jednotkové emisie sú pre mňa prekvapivo vysoké.
6. Emisie CO2 z fosílnych palív v jednotlivých krajinách
Keď sa bližšie pozrieme na stĺpec reprezentujúci Čínu, je vidno, že v tejto krajine výrazným spôsobom prevládajú emisie pochádzajúce zo spaľovania uhlia (modrá farba). Pri ostatných krajinách vidíme prevládajúcu červenú farbu, ktorá predstavuje emisie pochádzajúce z ropy.
So závislosťou krajín na fosílnych palivách je to podobné, ako s ľudskou závislosťou na rôznych návykových látkach. Zbaviť sa jej, nebude jednoduchou úlohou.
7. Emisie CO2 z fosílnych palív v jednotlivých oblastiach priemyslu
Uhlie v energetike a ropa v doprave sú hlavným zdrojom emisií CO2. Veľký je aj podiel emisií CO2 z uhlia v priemyselnej výrobe.
Podľa poslednej správy americkej vládnej Agentúry pre energetické informácie, vzrastie do roku 2050 celosvetová spotreba energie v porovnaní s terajším stavom o takmer 50%. Skoro polovica z tohto nárastu sa udeje v Ázii. Táto predpoveď vôbec nenasvedčuje tomu, že by sme dokázali naplniť odporúčania vedcov z poslednej súhrnnej správy IPCC, ktorí požadujú dramatické zníženie emisií CO2 do roku 2030 a ich úplné zastavenie do roku 2050. Z grafov a čísiel v tomto článku je zrejmé, že za veľkú časť produkcie CO2 je zodpovedná práve výroba energie. Ľudia ale potrebujú energie stále viac a viac... Nachádzame sa teda v patovej situácii? Je boj o „normálne“ životné podmienky prichádzajúcej generácie už vopred prehratým bojom? Má zmysel, aby politickí predstavitelia Európy čokoľvek robili, keď budúcnosť našich potomkov doslova závisí od politických rozhodnutí a ekonomického vývoja v zopár ázijských krajinách?
Myslím si, že snaha Európskej únie stať sa do roku 2050 ekonomikou, ktorá neprodukuje emisie CO2, je chvályhodná. Má hlavne deklaratívny, politický a technologický význam, hoci ako je vidno z grafov vyššie, reálny zvrat v celosvetovom vývoji emisií CO2, bohužiaľ, neprinesie. Podľa mňa je táto iniciatíva veľmi dôležitá hlavne preto, aby potiahla ostatné krajiny do bodu zlomu, v ktorom sa výroba energie bez emisií CO2 stane samozrejmým štandardom. A jej súčasný spôsob získavania zostane iba spomienkou na „predpotopné technológie“, ktoré patria už len do kníh, učebníc a múzeí.
Zdroje:
GCP : Global Carbon Project : Homepage
