Vínko, vínko!

A to piť budem dokiaľ na tom svete živý budem! Tak sa spieva v jednej slovenskej ľudovej pesničke. A určite nie len v jednej a určite nie len v slovenskej. Moje prvé stretnutie s vínkom bolo ešte v čase, keď som síce už vedel chodiť, ale som ešte nehovoril. Vraj som mohol mať okolo troch rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Jeden sobotňajší večer zašiel môj ocko aj s mamkou a švagrovcami do parku v dnes už bývalých košických kúpeľoch. Ako to niekedy býva, muži si dali vínko a ženy sodovku. Ja som sa tmolil okolo až kým ma neupútali poháre položené na stole. Snažil som sa na niektorý z nich dočiahnuť. Otec nalial do jedného sodovku a dal mi napiť. Ledva som ucítil jej štipľavú chuť na jazyku, zmrštil som tvár a hneď som ju kútikami úst nechal vytiecť. Môj strýc sa usmial a poradil môjmu otcovi: „Veď mu daj ochutnať víno!" Stalo sa. Z vína som si uhol, ani kvapku nevypľul. Vraj sa mi očká rozžiarili a s chuťou som zamľaskal a rozkošou povzdychol „ááách".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedy som si dal druhý pohárik, to neviem, lebo v rodine sa spomínala len prvá príhoda. Ale viem, že piť víno bolo u nás aj mne maloletému dovolené a nik sa z rodiny neopíjal a ani iné alkoholické nápoje pravidelne nekonzumoval.

Vínko je nápoj, ktorý oblažuje ľudí a vraj ich robí aj zdravšími. No už jeho objaviteľ - praotec Noe doplatil na svoju neskúsenosť s pitím vína. Hovorí sa, že nemal v úmysle víno vyrobiť. Podarilo sa mu to náhodou, ako mnohým iným vynálezcom aj v dnešnej dobe. Z plodov viniča vytlačil šťavu do nádobky a čo nevypil odložil a na nádobku zabudol. Keď si na to o pár dní spomenul, šťavu ochutnal, zachutila mu tak, že ju s chuťou „na ex" vypil. Škaredo na to doplatil. Položilo ho to tak, že nevedel o sebe. Zrejme ho to však od ďalšieho pitia ním objaveného nápoja neodradilo, lebo víno popíjame až do dnešných dní.

SkryťVypnúť reklamu

Sú výnimky, napríklad mohamedáni, ale aj to nie všetci. Závisí to od toho, kto si ako Korán vykladá. Korán sa o víne vyjadruje rôzne. V súre 16 (Včely) vo verši 69 sa píše: „...a z hrozna opojný nápoj získavate aj stravu vnikajúcu... a tiež v tom je božie znamenie pre rozumný ľud". Zrejme Mohamedovi prívrženci neboli veľmi rozumní, lebo Korán postupne mení svoje stanovisko. V súre 2 (Krava), verši 216 prisudzuje vínu dobré aj zlé vlastnosti: "vo víne je hriech ťažký aj úžitok, ale hriech je väčší ako úžitok". Súra 4 (Ženy), verš 46 už sprísňuje pravidlá: „... Nepribližujte sa k modlitbe ak ste opití, pokiaľ nebudete vedieť čo hovoríte..." Zrejme ani toto prikázanie Mohamedových súveriacich neodradilo od vínečka a preto prišiel tvrdý zákaz v súre 5 (Prestretý stôl), verši 92: „Víno a ... sú veru veci hnusné, z dielne satanovej. Vystríhajte sa ich ..." A pokračuje veršom 93: „Satan chce medzi Vami pomocou vína podnietiť nepriateľstvo a nenávisť a odviesť vás od vzývania boha a od modlitby..."

SkryťVypnúť reklamu

Neviem, neviem, či sa Mohamed trošku nemýlil, keď víno prehlásil za dielo Satanove. Ako ma upozornil jeden môj arabský priateľ, v súre 47 (Mohamed), verš 16 opisuje rajské záhrady s riekami vína, ktoré „sú rozkošou pre pijúcich". Nepozdáva sa mi, aby sa v raji využívali diela satanove. No a na dôkaz, že v Koráne nie je výslovný zákaz pitia vína mi môj priateľ uviedol verš 95 zo súry 5: „Nie je hriechom pre tých, ktorí uverili a zbožné skutky konali, to čo jedia, pokiaľ sú naďalej bohabojní ..." A tak sme sa bohabojne nad fľašôčkou vínka pomodlili a spoločnými silami vypili. Nechcel však tento postup zopakovať v spoločnosti svojich súvercov. Vraj nie je vhodné verejne ukazovať svoju zbožnosť a bohabojnosť. Nevadilo mi to, aspoň mi viac zostalo.

SkryťVypnúť reklamu

Bratským národom Arabov sú Izraeliti, veď oba národy si svoj pôvod odvodzujú od jedného praotca - od patriarchu Abraháma. Ako to už medzi bratmi býva, radi sa hašteria a občas aj pobijú. Nie div, že aj k vínu majú rôzny prístup. Izraeliti od čias Noema vínko veselo popíjali, muži aj ženy, bez výnimky. Židovské sviatky a oslavy sa bez vína nemohli konať. Známy je prípad z Kány Galilejskej, kde Ježiš, síce až na príhovor svojej mamky, sa rozhodol uskutočniť svoj prvý verejný zázrak a premenil šesť (!) súdkov vody na kvalitné vínko. Len aby svadobčania mali čo piť a aby mladomanželia v hanbe nezostali. Podobné zázraky, ale podľa celkom inej receptúry vraj vedia robiť aj robievajú naši vinári. Preto v dobrej vínnej pivnici musí byť aj vodovodný kohútik. Nuž čo, naše vedomosti sa rozširujú a poniektorí z nás sa naučili robiť aj „zázraky".

V knihe jedného budhistického lámu som čítal, že k jedlu a nápojom sa treba správať s úctou, veď sa zmenia na naše telo a krv. Z toho plynie, že si máme vážiť aj ten pohárik s vínkom. Aj u nás vládne presvedčenie, že vypité víno a najmä dobrý burčiak sa mení na krv. Myslím, že je to pravda, veď ako by sa dostalo do hláv pijúcich ak nie krvou. V dnešnej dobe sa víno, pokiaľ sa pije s mierou, považuje za dobrý a zdravý nápoj. Pán profesor Čársky, známy lekár a športovec, odporúčal večer si dať za pohárik vínka na uvoľnenie s pod denného stresu. Dožil sa pekného veku 88 rokov. Podobne aj detský lekár, pán profesor Švejcar, odporúčal a sám aj dodržiaval zásadu jedného pohárika večer na uvoľnenie. Že mal pravdu, o tom svedčí jeho vek, dožil sa sto rokov.

Osobne si myslím že víno je na psychické uvoľnenie vhodnejšie ako tuhý alkohol, veď víno ako ovocná šťava obsahuje aj rad vitamínov a iných, zdraviu prospešných látok. Ale pozor! Všetkého moc škodí! Potvrdil mi to náš konzul vo Francúzsku. Jeho synček nastúpil do tamojšej školy a po niekoľkých dňoch sa začal vracať domov „mierne pod parou". Keď sa to niekoľko krát zopakovalo a synček mu to nevedel zdôvodniť, išiel do školy zistiť príčinu. Bola jednoduchá: deti si okrem desiaty nosili do školy aj zriedené víno. Dalo by sa povedať, že na dodržiavanie pitného režimu. Keďže náš Slováčik nič takého nemal, všetci spolužiaci ho ľutovali a viacerí mu dali zo svojho piť. A bolo toho viac ako bolo treba. Od toho času aj on nosil do školy fľašôčku s ružovou vodičkou. Zásluhou mierneho, ale pravidelného pitia vína vraj Francúzi majú menšie problémy so srdcovo-cievnymi chorobami ako inde.

Od čias mojich prvých skúseností s vínom popíjam ho stále, ale s mierou. Nemám rád ak ho čo len trošku zacítim v hlave. Vyhýbam sa tomu tak, že poznám svoju mieru a dávam si pozor, aby som ju neprekročil. Nikdy som sa neopil a nemal som „okno". Tvrdím a hlásam: „Kto sa opije, ten nevie piť a kto nevie piť nech nepije!!!" Každému odporúčam držať sa zásady: „Poznaj svoju mieru!" To odporúčam aj Tebe, milá čitateľka, milý čitateľ a budeš mať z vína osoh aj pôžitok.

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu