Čo si. má teda jednoduchý občan o tom dnes myslieť? Predkladajú sa mu rôzne názory pre aj proti . Keď sa v spomienkach vraciam k tejto udalosti tak môžem potvrdiť, že väčšina Slovákov z okruhu mojich známych boli nadšení, že konečne už aj °Slováci majú svoj vlastný štátny útvar. Postupne do tohto nadšenia sa dostávalo stále viac kvapiek blenu: Rastúci vplyv nemeckej menšiny. Uvedomovanie si vazalskej pozície voči Nemeckej ríši, i nemohúcnosť presadzovať svoje záujmy, zjavná neochota aspoň rokovať o navrátení Maďarmi okupovaného územia čo sa nepriamo pripomínalo pri vztyčovaní slovenskej vlajky – po vytiahnutí na vrchol stožiara sa spustila do pol žrde s tým, že na vrchole ostane až po navrátení okupovaných území. Pokiaľ ide o ekonomickú situáciu obyvateľstva, tá nebola zlá.
Chcel som si vytvoriť o Slovenskom štáte svoj vlastný a podľa možnosti objektívnejší názor, než aký mi poskytovali moje spomienky získané v pomerne úzkom kruhu ľudí.
Povedal som si, že najlepší obraz o nejakom štátnom útvare sa dá získať z jeho zákonov.
Na základe zákona č. 1 zo14. marca 1939 vláda z dôvodov zabezpečenia poriadku a záujmov slovenského štátu začala vydávať vládne nariadenia.Už 24.marca1939 vychádza vládne nariadenie č.32 O zaisťovacom uväznení nepriateľov Slovenského štátu. Vytvoriť pracovné tábory dostalo za úlohu ministerstvo vnútra. Akosi pri šití tohto vládneho nariadenia sa zabudlo na to, ako a na základe čoho sa bude určovať kto je nepriateľom štátu. Túto úlohu si na seba zobrala vláda. a na toto vládne nariadenie sa v budúcnosti často odvolávala.
Ako áno ako nie vláda za prvých 5 týždňov vlády zistila, ale nezdôvodnila že prečo sú židia nepriateľmi štátu. a tak už18 apríla 1939 vydáva vládne nariadenie č.63 O vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. Toto nariadenie je veľmi podrobné a mňa upútalo, že za žida sa pokladajú aj tí čo prestúpili na nejakú kresťanskú vieru po 30. októbri 1918 Odkiaľ vzala vláda práve tento deň, to som sa nedozvedel, ale je tu ešte jedna zvláštnosť vláda môže udeliť výnimku, teda zo žida urobiť nežida
V ďalšom texte v paragrafoch 3 až 10 takto definovaným židom sa zakazuje vykonávať niektoré činnosti: v advokátskej komore je počet židovských advokátov obmedzený na 4% a aj tí smú obhajovať len židov, Žid nemôže by verejným notárom,
Takéto vládne nariadenia nasledovali jeden po druhom napr. č. 74 z 24.4 1939 O vylúčení židov z verejných služieb - nesmú vykonávať funkciu znalca, odhadcu, tlmočníka; č. 145 zakazuje sa im voľne pracovať v lekárňach č. 169 ich obmedzuje vo výkone živností a vládnym nariadením č.184 z 25.7.1939 sa obmedzil aj počet lekárov.
Nariadenie o súpise poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve židov malo zrejme pripraviť budúcu konfiškáciu ich majetkov.
A ešte jeden pohľad do zámerov vtedajšej vlády Svojim nariadením č..128 zo dňa1. 6. 1939 zrušila niektoré ustanovenia .starého rakúsko-uhorského zák. čl. XLIII:1895 o slobodnom vyznaní náboženstva .S tým je v kontraste ústavný zákon č.185 z 31.7.1939 O ústave Slovenského štátu, v ktorom sa uvádza §81 (1) Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody a majetku, ale aby si to niekto nevysvetľoval zle v nasledujúcom bode sa píše:
§81 (2) Obmedzenie týchto práv je prípustné len na základe ustanovení zákonov.
Pod všetkými zákonmi a vládnymi nariadeniami je podpísaná celá vláda:Dr. Tiso, Dr. Tuka, Dr. Fritz, Dr. Ďurčanský, Medrický, Dr. Pružinský, Čatloš, Stano
Čo k tomu všetkému dodať? Zrejme o ochrane ľudských práv a demokracii v období v Slovenského štátu nemožno hovoriť. Mimochodom vláda roku 1939 vydala 26 protižidovských vládnych zákonov. Ako by sa inými problémami ani nezaoberala.
Môžeme sa vrátiť k úvodnej otázke. za aké výročie máme považovať 14. marec 1939 Asi by sme sa ním veľmi chváliť nemali na druhej strane patrí do našich dejín odkiaľ ho ani tri páry volov nedostanú preč.
