V prvom rade musím sa priznať, že snaha chrániť prírodu je mi sympatická. Ide mi ako o zachovanie zaujímavých prírodných výtvorov, tak aj prirodzenej flóry a fauny. Do tejto oblasti rátam aj človeka, ktorý by mal žiť v priateľskej symbióze s prírodou. Jeho existencia a z nej vyplývajúce zásahy by mali prírode skôr pomáhať ako ju ničiť. Žiaľ, väčšinou tomu nie je tak.
Môj pokus overiť si správnosť postupu pri ťažbe dreva v tatranských dolinách zlyhal. Nepodarilo sa mi zohnať dostatočne reprezentatívne podklady o danej téme. Bol by som rád, keby sa k tomu mohli vyjadriť skutoční erudovaní odborníci. Máme predsa lesných inžinierov, aj vedcov a profesorov v danej oblasti, ktorým by sa najviac patrilo k danej problematike vyjadriť. Ako to však často býva, zo svojich „učených výšin" sa im nechce zostúpiť a miešať sa do diskusie neodborníkov. Je to škoda, aj keď viem, že v prípade opačného názoru by ich ochranári ociachovali názvom „lesnícka loby". Mali by sme ich „nakopnúť" aby sa konečne ozvali.
Ochranárov na základe mojich doterajších skúseností za odborníkov nemôžem považovať. Pri niektorých ochranárskych akciách využívajú skôr vyvolávanie emócií ako vedecké výsledky. Niekoľko príkladov: Gabčíkovo - hrôzostrašné predpovede sa nesplnili. Je to raj vodného vtáctva a základ oživenia lužných lesov pod Bratislavou. Kde je pán profesor Lipták, ktorý tak proti Gabčíkovu brojil? Ochranári využívali jeho titul profesora, len zabudli dodať, že nie je profesorom v príslušnej obornej oblasti. Môj dojem z návštev okolia Gabčíkova je, že prírode toto dielo významne pomohlo.
K viacerým iným navrhovaným vodným dielam majú ochranári záporné stanovisko. Tu sa mi natíska otázka: vodné diela - Třeboňské rybníky škodia, alebo osožia prírode? Keby sa mali stavať v súčasnosti, boli by ochranári za, alebo proti?
O stanovisku ochranárov k atómkam škoda hovoriť. Čo si však mám o nich myslieť, keď nepoznajú rozdiel medzi reaktormi RBMK a VVER? Majú pravdu ochranári, alebo 500 nemeckých vedcov a vysokoškolských profesorov, ktorí sa priaznivo vyjadrili k atómkam vo svojom memorande adresovanom vláde nemeckej republiky? V súvislosti s atómkami ma napadá aj jedna diskusia o Černobyle, na ktorej som s prekvapením zistil, že prednášajúci ochranár nepozná výsledky podrobného prieskumu a meraní úrovne rádioaktivít medzinárodnými organizáciami, ani výsledky meraní následkov na území ČSFR a o merniach v okolí našich atómiek a ich výsledkov ani netušil. Mal však úspech, lebo prítomných poslucháčov dokonale postrašil. Využil skúsenosti pána Alfréda Hitchcocka, ktorý si na vytváraní hrôzostrašných historiek založil veľmi dobrú existenciu. Myslím si, že takí „ochranári" robia skutočným ochranárom len „medvediu" službu. Ak sa obzriem do minulosti, zdá sa mi, že „ochranári" sa viackrát zmýlili a nevyvodili si z toho pre seba žiadne dôsledky. Prečo? Preto, že v konečnom dôsledku nenesú žiadnu zodpovednosť?
Som za to, aby ochranárske organizácie vyvíjali intenzívnu, ale odbornými skúsenosťami podloženú činnosť. Je bezpodmienečne treba nastavovať zrkadlo ziskuchtivým chamtivým organizáciám, aj politikom, ktorí okrem udržania svojej moci nevidia iné ciele a samozrejme aj jednostranne zameraným technokratom. V činnosti ochranárov by sa malo zvýrazniť strategické, časove ďaleko dopredu uvažujúce myslenie zamerané ako na prírodu, tak aj na spoločnosť. Nie len kritizovať koncepcie, ale ich aj samostatne vytvárať. Potom by neboli pochybnosti, či veriť ochranárom alebo ich odporcom.
