Dôvody sú jasné: odstavili sme prvý blok V-1 v Jaslovských Bohuniciach, stratili sme prebytok výroby, ideme s výkonom na doraz. Niektoré „múdre hlavy" tvrdia, že sa vraj mýlim, lebo elektrinu si môžeme kupovať. Už sa ale nehovorí, že v čase zvýšenej spotreby budeme musieť kupovať kilowatthodinu za cenu akú si dodávateľ zažiada. Cena kilowatthodiny je rôzna. Najlacnejšia je v čase nízkej spotreby, teda v noci. Najdrahšia, keď ju každý chce, teda v čase popoludňajšej špičky. Cenový rozdiel môže byť aj viac ako desaťnásobný. Predstava, že si ju hocikedy, od hocikoho vždy kúpime a popri tom samozrejme predpokladať, že vplyv konkurencie stlačí ceny dole, je naivná. Pokuty za kartelové dohody sú síce mastné, ale aj tak tajne existujú. Okrem toho platí staré známe: „Bližšia košeľa ako kabát". V čase zvýšenej spotreby sa v prvom rade zaisťujú vlastné regióny, až potom tie cudzie. Tak sú nastavené aj všetky systémové ochrany.Nedávne prípady viachodinového výpadku dodávky elektriny v Kalifornii, Kanade a v západnej Európe politikov Európskej únie nepoučili. Asi im ide o zvýšenie populácie. Veď všade deväť mesiacov po veľkých výpadkoch praskali pôrodnice vo švíkoch.
Ale vážne, zabúda sa na zvláštny charakrer výroby elektriny: nemôže sa vyrábať na „sklad". Druhým podstatným rozdielom oproti bežnému priemyslu je, že výstavba výrobného závodu trvá roky. Kým výstavba automobilky, či iného závodu je možná v priebehu dvoch až štyroch rokov, príprava a výstavba atómovej elektrárne trvá (a nie len na Slovensku) okolo desať - pätnásť rokov (ak si vezmeme za vzor USA tak aj o niečo viac). Ak zaspíme dobu, tak vzniknutý nedostatok elektriny, odstránime najkôr po pätnástich rokoch. Ako potom budeme zaisťovať rast ostatného priemyslu? Tretím veľmi významným rozdielom sú investičné náklady a návratnosť vložených investícií. K dostavbe Mochoviec sú potrebné desiatky miliárd korún. Na výstavbu novej elekrárne, napríklad v Kecerovciach, bude treba nejaké stovky. Ktorá súkromná firma je ochotná pristúpiť na takúto investíciu a prevziať riziko pomalej návratnosti? Aj v USA väčšina veľkoelektrární sa buduje so štátnou podporou. A štátny aparát USA podporuje predĺženie životnosti starších atómiek dokonca až na šesťdesiat rokov!
Mimochodom štát. V televízii na konto elektrární odznelo, že štát nevie hospodárne prevádzkovať elektrárne. Hm, toto zaujímavé tvrdenie vyšlo z úst nejakého tzv. vraj analytika. Len potom neviem, prečo sme sprivatizovali naše elektrárne do iných „štátnych" rúk. To, že fracúzska EDF je síce akciovou spoločnosťou, ale so 100% učasťou štátu je známe. Dokonca vraj niečo skúpili aj vo Veľkej Británii a v Nemecku. Taliansky Enel je tiež štátny podnik. No a naši susedia Češi si mädlia ruky, lebo ich ČEZ prosperuje tak dobre, že akcie ČEZu na burze vzrástli z pôvodných dvoch (!) korún na takmer súčasných tisíc (!!!). Že v ČEZe má väčšinu štát, netreba prizvukovať.
O tom, že politici občas hrajú falošne svedčí stanovisko maďarských politikov ku Gabčíkovu a rakúskych k atómkam. Pri rozhovoroch medzi štyrmi očami uznávajú svoje nesprávne stanovisko, ale boja sa ísť proti verejnej mienky, lebo by prehrali vo voľbách. Vlastný teplý flek je dôležitejší, ako rozumné rozhodnutia. Existuje aj malá skupina politikov, ktorí svoju kariéru budujú na strašení ľudí. A najlepšie sa straší v oblasti, ktorej ľudia málo rozumejú.
Veľa škody strašením ľudí atómovou energetikou narobila tlač. Je podstatné (všimnite si bulvár), že zlé správy sa dobre predávajú. Keď treba pripútať pozornosť, tak nenápadne porovnávajú aj neporovnateľné. Všimli ste si, že v súvislosti s V-1 zase tlač spomenula Černobyľ? Pri tom tieto dva typy elekrárni sú teoreticky aj prakticky neporovnateľné. K takej havárii ako v Černobyľe na V-1 nemôže dôjsť. V-1 nemá k tomu ani teoretické predpoklady. A predsa sa zase spolu spomínajú. Čítali ste niekde, koľko elektrární spoľahlivo beží desiatky rokov? Viete, že uhoľné elektárne majú na svedomí viac životov ako atómky? Pozná niekto ekologicky výhodnejší komplexný cyklus priemyselnej výroby elektriny ako z atómiek? Je to od tlače nefér, ale tým si zarába. Žiaľ, tým usmerňuje aj verejnú mienku nesprávnym smerom.
No čo už. Občas ma napadá myšlienka, čo by sa stalo, keby sme neboli pristúpili na podmienku odstaviť V-1. Vraj by sme neboli v EÚ. No neviem, či by tomu tak bolo. Asi by sme boli v EÚ, ale o niečo neskoršie. V živote ale „keby" neplatí. Mám už štvoro detí, stačí, preto si idem kúpiť petrolejku.
