reklama

Národ, to je len fikcia!

Ako je možné, že sú ľudia pre niečo také abstraktné, ako je národ, ochotní položiť svoj život?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Textnadpisu aj prvej vety som si vypožičal. Autorom týchto myšlienok jeBenedict Anderson, ktorý ich publikoval vo svojom diele: „ImaginedCommunities, ..." (www.English.emory/Bahri/Anderson/html) a ktoré námpretlmočil Andrej Findor v článku: „Aký rozumný historizmus? ..."zverejnenom v SME 31. mája. Výrazy „kolektívne indivíduum" alebo „národsom nikde nestretol" ma zaujali, boli pre mňa neznáme, veď nie somsociológ. Zaujali ma tým, že problém byť príslušníkom určitého národasa ma v živote nie raz úzko dotýkal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Termín„národ" sa začal používať najmä od čias Francúzskej revolúcie, kedy saľud stotožňoval s národom. Samotný proces národného uvedomovaniaprebiehal asi od polovice 18. storočia a v Európe sa zakončil v 19.storočí. Niečo podobné prebiehalo aj po 2. svetovej vojne v kolóniách.Individuálne uvedomenie si príslušnosti k určitému národu prebieha aleaj dnes a u každého jedinca ináč. V mojom prípade to vyvolali udalosti po Viedenske j arbitráži.

Vnašej rodine sa hovorilo väčšinou dvoma, niekedy, ale zriedka, tromajazykmi. k susedom sme sa obracali v jazyku, ktorý im vyhovovalnajviac. O príslušnosti k nejakému národu som ani nechyroval, až ... Priobsadzovaní Košíc maďarským vojskom som ako chlapča sa snažil byťprítomný pri ich vpochodovaní do mesta. Veď ktorého chlapca bynezaujímali jazdci, zbrane, najmä delá a ďalšia vojenská technika.Rozchýrilo sa, že na čele vojska príde admirál Horthy na bielom koni,tak to som musel vidieť! Keď prichádzal, zhromaždení maďarsky cítiaciobyvatelia ho vítali a pri tom skandovali rôzne nacionalistické heslá.Niektoré si pamätám: Mindent vissza! (Všetko naspäť), alebo MagyarLengyel határ! (maďarsko - poľské hranice!) a iné. Všetciskandovali a ja samozrejme tiež. Iba tu odrazu ma niekto zozadu silnepotiahol za vlasy. Prekvapený som sa obzrel, bola to moja mamka sprísnym výrazom tváre a povedala: „Ty nekrič!" „Prečo?" - znela mojaotázka. „Lebo ty nie si Maďar!!" - odsekla, a ja užasnutý sa pýtam:„Tak čo som ja?" „Si Slovák!" Bude to znieť skoro sko vtip, ale trebapovedať pravdu, že celý tento stručný a hutný rozhovor sa odohral vmaďarčine, lebo v tom jazyku som s mamkou pravidelne komunikoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšiedni priniesli do môjho života podstatné zmeny. Najmä nátlak s cielenousnahou pomaďarčovať podporovanou aj niektorými obyvateľmi. Boli aj takísusedia, ktorí nás upozorňovali „V Maďarsku po maďarsky!" Sčítacíkomisár nám nechcel zapísať slovenskú národnosť, lebo „veď viete pomaďarsky!" Maďarské deti začali nosiť „levente mašle" - čierny pás sozlatými strapcami na koncoch. Na znak príslušnosti k slovenskému národua ako tichý protest som nosil (samozrejme nie len ja) okolo krkuuviazanú „Hviezdoslavovu mašľu". (Pre toho kto to nevie: modrá šatka sbielymi bodkami.) Prestal som chodiť do školy, lebo slovenské školyboli zrušené. Po pár dňoch vznikla široko-ďaleko jediná jednotriedkapre 1. až 5. triedu, ale asi za dva-tri týždne aj tú zrušili. Učil somsa doma. Učila ma moja sestrička a dobre, lebo od polroka som mohol bezproblémov nastúpiť do školy v Žiline, kam sme sa ako repatriantipresťahovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemôžempreto súhlasiť s tvrdením uvedeným v nadpise, že národ je len fikcia.Podľa mojej laickej mienky je národ realitou a rozumiem pod týmtopojmom spoločenstvo ľudí s rovnakým jazykom, rovnakými dejinami,tradíciami a kultúrou a najmä pocitom spolupatričnosti a existenčnejistoty. Je historickým nasledovníkom pojmov rodina, rod, kmeň. Preto sami nezdá divné, že za svoju rodinu, rod, kmeň či národ sú ľudia ochotníobetovať aj svoj život.

NázoryB. Andersona sú protirečivé a mnohí vedci ich neuznávajú, ale dajú sapochopiť. Myslím si, že stačí ísť do histórie jeho mladosti. Jehomladosť je poznamenaná tým, že vyrastal v rôznych zmiešanýchprostrediach a nebol nútený sa k nejakému národu hlásiť. Aj ja sám,keby nebolo Viedenskej arbitráže, by som si svoju príslušnosť kSlovákom asi dlho ešte neuvedomoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vznikáotázka, aký bude ďalší vývoj spoločnosti. Vo Francúzsku nepoznajú pojemnárod v našom slova zmysle. Nevedeli pochopiť, prečo si píšem ČSSR -národnosť slovenská. Rozhovor na túto tému končil konštatovaním: jeveľa Francúzov hovoriacich po bretónsky, nemecky atď., ale sú toFrancúzi! Ani národ USA neexistuje, ale občania áno. To jenajpravdepodobnejší vývoj súčasnej modernej spoločnosti, cesta kobčianskym, nie národným štátom. Nazáver len so smútkom konštatujem, že tak ako sa dala v prospechpolitikov, diktátorov či demagógov zneužiť príslušnosť k určitémunárodu, tak sa dá zneužiť aj pojem občana štátu. A ľudia budú umieraťďalej, nie za záujmy svojho národa, ale za záujmy štátu. Potvrdzuje toaj naša súčasnosť.

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu