K týmto myšlienkam ma priviedlo prečítanie otvoreného listu adresovaného generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pánovi Mohamedovi el Baradeiovi. Náhodou som ho objavil na portáli občianskeho združenia „Za matku Zem" (www.zmz.sk). Napísaný bol v Košiciach dňa 30. 01. 2008. V závere listu sa píše: „Aj v mene občanov Slovenska (v mojom určite nie!) a okolitých krajín (uf, uf!!!) Vás vyzývame pán generálny riaditeľ (MAAE - M. el Baradei)..." Neviem kto každý list podpísal, ale za textom je zoznam 37 osôb z rôznych mimovládnych európskych organizácií a dokonca dvaja z USA. Predpokladám, že autorom listu je pán Ing. Jozef Križan, lebo je v zozname na prvom mieste. Kópie listu boli odoslané najvyšším predstaviteľom EÚ: predsedovi európskej komisie, dvom komisárom - pre energiu a životné prostredie a predsedovi európskeho paramentu.
Priznám sa, že keby list neobsahoval hlúposti, možno by som mlčal, ale takto... Budem žiadať, aby v podobných listoch sa uviedol text: „V mene občanov Slovenska s výnimkou Ivana Pauličku..." :-)) .
Predmetom listu je požiadavka preverenia súhlasu Úradu jadrového dozoru a Ministerstva životného prostredia SR so zvýšením výkonu reaktorov VVER o nejakých 7 %. To v podstate nie je na závadu, aj keď ide o kontrolu kontrolných orgánov. (A kto bude kontrolovať MAAE?) Vadí mi, že hneď jedným dychom do jedného vreca hádže reaktory VVER s reaktormi RBMK. Tvrdí, že nám hrozí druhý Černobyľ, čo svedčí o neodbornosti pisateľa. Rád by som vedel, načo budú pisateľovi vysoko odborné materiály, ktoré si žiada predložiť, ak si nevie sám odpovedať na niektoré triviálne otázky z oblasti atómovej energie a výpočtu rizík.
Zoznam osôb uvedený pod listom má zrejme listu dodať vážnosť. Rád by som vedel, či dané osoby o uvedení svojho mena pod listom vedia. Preto som niektorých oslovil e-mailom, ale doteraz som sa nedočkal odpovede. Chcel som len vedieť, či sú expertmi v jadrovej energetike. Ono totiž pre pisateľa podobných listov je vecou prestíže odvolávať sa na osoby s mnohými vedeckými titulmi, len sa zabúda na to, či menované osoby sú odborníkmi v danej oblasti. V tejto súvislosti si spomeňme na pána „profesora" Liptáka angažujúceho sa v prípade Gabčíkova. Aj prípadné vyjadrenia niektorého nositeľa Nobelovej ceny treba brať len ako vyjadrenia bežného laika, ak nie je expertom v danej oblasti.
Rád by som dostal odpoveď na otázku: „Prečo sa občianske združenia nezaoberajú problémami, ktoré predstavujú vyššie riziko pre naše obyvateľstvo ako atómky. Riziko pri ceste autom je takmer 100000 krát vyššie ako trvale bývať pri atómke a pracovať v nej. Myslím si, že riziko 600 úmrtí ročne na cestách by si zasluhovalo podstatne vyššiu pozornosť ako jadrové elektrárne.
List je typickým príkladom toho, ako niektorí ľudia a možno aj organizácie sa snažia vytvoriť „veľkú bublinu" asi v snahe, aby si ich niekto všimol a žasol nad ich múdrosťou.
Na záver malá poznámka. Paradoxne atomčíci z listu môžu mať len radosť, lebo autori listu dokazujú svoju laickú úroveň. Kladom listu je aj to, že jadrovým organizáciám vytvára ponuky ľahkej práce a dobrých ziskov za spracovávanie požadovaných materiálov do laikom zrozumiteľnej formy.
