K vystreleniu článku H05 z rektora Ernest Ježík rozvíja scenár ako by to bolo, keby to nebolo tak ako to bolo (ale bolo by to tak ako to nemohlo byť)..., t. j. predstavuje si zamorenie Slovenska na Černobyľský spôsob, aj keď skutočnosť ani fyzikálne zloženie reaktora A1 pre to dôvody nedávali:
2) Druhá havária sa ma viac dotýkala, lebo som bol expertným svedkom na súde. Dielňa palivových článkov patrila pôvodne do môjho útvaru.
Niekoľko mesiacov pred druhou haváriou mi dielňu z pod mojej právomoci presunuli do prevádzkového odboru nebohého Ing. Pšenku pod priame vedenie Ing. Jozefa K. (familiárne nazývaného Joža z blogov E. Ježíka).
Tu len poznamenávam, že v dôsledku zníženého prúdenia chladiva došlo k roztaveniu palivových prútikov v mieste asi jednej tretiny zdola. Horná časť odtaveného uránu sa oprela o kesónovú rúru avialovej nádoby a pretavila ju tiež, aj keď k požiaru nedošlo (ako píše E. Ježík). Zápalná teplota uránu je omnoho vyššia. Cez dieru v kesónovej rúre potom vnikla ťažká voda (moderátor) do primárneho okruhu a jej pary poškodili pokrytie prútikov prakticky všetkých článkov. Tu treba povedať tiež, že v Černobyle horel vlastne grafit, ktorý slúžil ako moderátor (na rozdiel od ťažkej vody v prípade A1), a tento požiar vytiahol komínovým efektom do výšky asi 12 km rádioaktívne látky z článkov, deštruovaných výbuchom pary a následne na to výbuchom vodíka, ktorý sa vytvoril rozložením obyčajnej chladiacej vody na vodík a kyslík na zinku pri vysokej teplote.
Na prvý laický pohľad vina bola na strane montáže. Podľa zákona však súd hľadal osobu, ktorá ako posledná mohla havárii zabrániť. Do toho prišla amnestia a celý prípad prestal existovať. Pre zaujímavosť jeden z obžalovaných napriek amnestii požiadal súd o vynesenie rozhodnutia o vine. Predpokladal, že výrok bude - nevinný. Súd ho však uznal vinným. Ostatní obžalovaní žiadosť o výrok o vine nepodali.
Aj v prípade vyjadrení E. Ježíka platí konštatovanie inžiniera Františka H., ktoré Ježík cituje vo svojom neskoršom blogu o V1, kde sa vyjadruje opäť aj k možnosti rozvoja havárie A1 podľa scenára Černobyľu:
Dnešní vidění tehdejší situace ze strany obou vyznamenaných (Pačes, Antolík) je ale limitováno jejich znalostmi o elektrárně. Bohužel zvyky té doby neuveřejňovat neúspěchy vedou dnes k tvorbě legend.
Podrobný popis JE A1, podmienok jej prevádzky i oboch havárií je v knihe Slovenskej Nukleárnej Spoločnosti „Jadrová elektráreň A1 v kocke“, ktorú napísalo 12 pamätníkov (odborníkov v jednotlivých oblastiach), ktorí na A1 na rôznych úsekoch pracovali a havárií sa priamo zúčastnili. V knihe s ISBN 978-80-89090-76-1 je i rozsiahla výkresová i fotografická dokumentácia JE A1, a v prípade vyžiadania, ju SNUS môže záujemcom poskytnúť (informácie na info@snus.sk).