Obnoviteľné zdroje: áno - nie?

V poslednom čase sme svedkami intenzívneho „masírovania našich mozgových závitov rôznymi združeniami, ktoré nie najčistejším spôsobom propagujú a presadzujú rôzne formy využívania obnoviteľných zdrojov energie. V mnohom majú pravdu, v mnohom nie. Chybou je, že zamlčujú podstatné informácie o vlastnostiach týchto zdrojov, ktoré v súčasnej dobe a na určitom mieste ich využívanie spochybňujú. Posledným príkladom podobného konania sú články o využívaní energie vetra. Povedzme si aká je pravda o veterných elektrárňach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Pre voľbu určitého zdroja elektrickej energie je rozhodujúca odpoveď na otázku, kde, kedy a ako chceme zdroj využívať. Ako náhrada za nejaký veľký klasický zdroja veterné elektrárne nie sú vhodné. Preto názor Združenia pre veternú energiu na Slovensku (ZVES), o ktorom informovala TASR, je nesprávny. Vraj výstavbou veterných elektrární o celkovom výkone 600 MW ušetríme (vyrobíme) 1,3 TWh elektriny. Žiaľ, nie je to pravda. Ich informácia pochádza z prímorských krajín, kde prevláda veterné počasie. Pomocou malej násobilky zistíme, že ich ročné využitie je len asi 2100 hodín. Slovensko do takejto veternej oblasti ale nepatrí, a preto ich ročné využitie u nás by bolo ešte menšie a tým aj celková výroba. Rok má ale 8760 hodín. Odkiaľ budeme brať elektrinu počas 6760 hodín? Alebo ináč povedané: Inštalovaný výkon síce bude 600 MW, ale trvalý výkon sa bude pohybovať len okolo 120 MW.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O tom, že raz fúka viac, raz menej, vie každý. Na Slovensku je dokonca občas aj bezvetrie (asi 3% dní), na tie dni vyhlásime celoslovenskú dovolenku?

Veľmi vážnym dôvodom proti výstavbe veterných elektrární je ich ekonomika. V diskusiách sa treba pýtať na náklady na inštalovaný výkon (Sk/kW, alebo Sk/MW), z toho možno ľahko vypočítať ročné odpisy, ktoré zaťažia vyrobenú energiu. Všimnite si, že o prevádzkových nákladoch tieto články tiež mlčia. Faktom je, že pokiaľ ich výstavba, prevádzka a predaj elektriny nie sú dotované, tak oproti iným elektrárňam je cena v nich vyrobenej elektriny aj pri veľmi optimistických predpokladoch minimálne trojnásobná.

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu čo som vyššie uviedol majú svoje opodstatnenie. Ide o miesta, kde je pravidelne veterné počasie (morské pobrežie) a kde sa nevyžaduje zaručený trvalý výkon, kde na čase dodávky výkonu nezáleží. Takéto miesto je napríklad v Holandsku, kde sa už aj v minulosti pre nich typické veterné mlyny využívali na prečerpávanie presiaknutej vody z polderov späť do mora. Preto tvrdenie, že naše možnosti využitia vetra sú podobné, alebo dokonca rovnaké, je klamné. A čo životné prostredie?

Podobný problém je aj s využitím slnečnej energie. Je výhodné ju aj na Slovensku využívať na krytie nízkoenergetických potrieb (napríklad na prípravu teplej vody), alebo na napájanie elektrinou odľahlých malých spotrebičov (napríklad telefónnych zariadení pozdĺž diaľnice). Uvažovať však o výstavbe slnečnej veľkoelektrárne na Slovensku bude vhodné, až sa Slovensko zmení na púšť.

SkryťVypnúť reklamu

Využívať odpad z biomasy je rozumné, menej rozumné je kvôli tomu rozširovať pestovanie biomasy. Je totiž známe, že poľnohospodárstvo patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Využívanie bioplynu vo veľkovýkrmniach je ale veľmi nádejné.

Slovenské geotermálne zdroje je možné využívať (aj sa čiastočne využívajú) na krytie miestnych nízkoenergetických potrieb. Nesmieme však zabudnúť na nedostatky spojené s využívaním vysoko mineralizovaných vôd. Využitie pre veľkovýrobu elektriny je síce možné, ale účinky na životné prostredie sú zlé (unikajúce plyny, zasoľovanie technologických zariadení, znečistenie povrchových vôd).

SkryťVypnúť reklamu

Z obnoviteľných zdrojov je najvyužívanejšia voda. Na Slovensku máme ešte rezervy: na Ipli by mohla stáť týždenná prečerpávačka o výkone až 1000 MW, vody Hrona sa tiež ešte nevyužívajú a jednu rezervu máme i na Dunaji, aj keď len spoločne s Rakúskom.

To všetko je ale málo. Riešenie ponúka uhlie, plyn a urán. Budeme sa musieť rozhodnúť. Pevne verím, že to rozhodnutie bude rozumné, ekologicky a ekonomicky výhodné, bez vedľajších vplyvov a politických či záujmových tlakov.

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu