Drobil aj Liška musia mať k svojim tvrdeniam nejaký racionálny základ, z ktorého vychádzajú. Asi nehovoria rovnakým jazykom ak došli k rozdielnym názorom.
Zobral som si na pomoc definície obnoviteľných zdrojov. České zákony hovoria, že obnoviteľný zdroj sa sám, alebo s prispením človeka sám obnovuje. Širšia definícia je vo Všeobecnom encyklopedickom slovníku: „Sú to zdroje, ktoré sa nepretržite prirodzene obnovujú z iných zdrojov a vo väčšine prípadov ide o čisté zdroje energie s minimálnym škodlivým dopadom na životné prostredie."
Obnoviteľný zdroj energie nemusí byť čistý a čistý nemusí byť nutne obnoviteľný. Z toho je zrejmé, že Drobil a Liška nehovoria o tom istom a miešajú sa tu pojmy. Na stretnutí ministrov sa má hovoriť o čistých zdrojoch a nie výlučne obnoviteľných. Známym faktom je, že jadrové elektrárne sú v porovnaní s konvenčnými elektrárňami rovnakého výkonu podstatne čistejšie.
Množstvo odpadu z uhoľných elektrární sa meria na tisíce ton denne. A v mnohých prípadoch je tento odpad nie len jedovatý, ale aj rádioaktívny. V atomkách ide len o kilogramy odpadu, a jeho rádioaktivita, aj keď po dlhom čase, ale predsa zanikne. Popol a škvára z uhlia nám tu zostanú navždy. No a pre zaujímavosť, odpady z našich jadrových elektrární ešte nikoho nezabili, ale odpad z Nováckej elektrárne áno a znečistil pri tom rieku Nitru na viac rokov. V znečisťovaní atmosféry majú konvenčné elektrárne tiež prím. Vypúšťajú tisícky ton oxidu uhličitého oproti nule z atomiek.
Ani niektoré obnoviteľné zdroje nemôžeme považovať za úplne čisté. Nemusíme pri tom brať do úvahy ani ich celý výrobný cyklus. Napríklad geotermálne elektrárne odpadovou slanou vodou znečisťujú rieky, veterné elektrárne zabíjajú vtáctvo a hlučia atď.
Otázka obnoviteľnosti paliva pre atómky je tu tiež na mieste. Fakt je, že urán sa spotrebováva. Menej sa však hovorí o tom, že vyhorené palivo je možné prepracovať a v reaktoroch znovu použiť. Dokonca množivé reaktory (breedery) vyrobia viac nového paliva ako ho spálili. Preto nemožno povedať, že zaradenie atómiek medzi obnoviteľné zdroje je až takým nezmyslom, a že pán minister sa ide zosmiešniť, lebo určitá miera obnoviteľnosti tu je.
Pri tom na rokovaní ministrov v októbri bude podstatným problémom čistota zdrojov a nie ich obnoviteľnosť. A tomuto kritériu atómky vyhovujú. O tom hovorí pán minister Drobil. Chybou je, že v bežnej komunikácii sa dáva rovnítko medzi obnoviteľné a čisté zdroje. Rozdiel nie je jasný ani politikom. Svedčí o tom vznik novej Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje so sídlom v Bonne, ktorá má za cieľ podporu „zelenej" energie na celom svete. Teda „zelená" energia = obnoviteľná energia? Nie, je to chybná logika.
Zaiste tu vyskočí aj problém bezpečnosti. Ak vezmeme za kritérium počet usmrtených osôb pri nejakej havarijnej udalosti, tak najnebezpečnejší je jeden z typických obnoviteľných zdrojov. V pomere k atómkam má asi stonásobne viac obetí! Bral som do úvahy udalosti z minulého storočia. Je to samozrejme len hrubý odhad. Viete o ktorý obnoviteľný zdroj ide? Napriek tomu sa využíva a ľudia žijú v ich bezprostrednej blízkosti.
Z hľadiska životného prostredia by bolo lepšie, keby sa podporoval rozvoj a stavby čistých zdrojov energie a netrvalo sa súčasne na ich stopercentnej obnoviteľnosti.
Na záver, aby som nezabudol a uspokojil zvedavosť čitateľa: najnebezpečnejšie sú vodné elektrárne s vysokými priehradami. Prelomenie priehradného múru, alebo zosun pôdy do priehradného jazera malo za následok zmietnutie celých sídlisk prívalovou vlnou. Podobných havárii bolo viac.
