reklama

Odpady! Dokonca rádioaktívne! Čo s nimi?

Všetko čo na našej matičke Zemi vyrobíme prv či neskôr sa dostane do odpadu. Možno vyhlásiť, že „výroba odpadu je jedno z najvýkonnejších výrobných odvetví. Za rok sa v Bratislave zlikviduje okolo 150000 ton.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Zlikviduje ... ono sa to tak hovorí, ale o žiadnej skutočnej likvidácii nemožno hovoriť. Odpad ostáva, niekde sa ukladá na hromadu, niekde spaľuje. Spaľovne len znižujú objem odpadu asi na jednu osminu pôvodného objemu a plynnými splodinami horenia nám otravujú vzduch. Škváru zo spaľovne tiež treba niekde uložiť.

Recyklácia nám vraj pomôže, ale nesmieme zabúdať na konečného odberateľa. Čo ak papierne nebudú potrebovať starý papier, sklárne vyzbierané sklo, huty staré železo ...

Pochodil som veľa zahraničných prevádzok na zber a spracovanie triedeného odpadu a moje pôvodné nadšenie pre triedenie mierne pohaslo. Divil som sa, keď mi v Dánsku predviedli dokonalé triediace linky na papier. Sledoval som, ako vytriedené a kontrolou označené baly papiera nakladali na auto a odvážali. Všimol som si, že auto sa za chvíľu vrátilo prázdne. Nie div, že som bol zvedavý, čo sa s papierom stalo. Šokovala ma odpoveď: „Spaľujeme ho vo vedľajšej spaľovni. Nemáme odbyt. Minulý rok to bolo lepšie, predali sme asi 20%!" „Tak prečo ho teraz triedite?" - zvedavosť mi nedala sa na to nespýtať. „Lebo je to dotované." - znela stručná odpoveď. Mne to trošku pripomínalo Kocúrkovo. Na druhej strane v Holandsku aj v Dánsku sa zbiera a upravuje stavebný šít, ktorý výborne ide na odbyt. Pokiaľ viem, šít sa u nás vôbec nezbiera a nespracováva. Nie div, veď kameňolomov my máme dosť a tam ich asi veľmi niet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z toho plynie, že narábať s odpadom a navrhovať rôzne riešenia je vážny ekonomický problém.

Zvláštnou kapitolou je nebezpečný - jedovatý odpad, napríkad batérie, petrochemické odpady a pod. Takýto odpad je treba uložiť tak, aby sa jedovaté látky nedostali do nášho životného prostredia. Jeho skladovanie treba zabezpečiť na sto alebo aj tisíce rokov. Na Slovensku máme nepríjemné skúsenosti s dvesto - tristoročnými skládkami banských hlušín, cez ktoré presakuje dážďová voda, vymýva ťažké kovy a otravuje naše vodné toky. Tieto jedovaté látky nezaniknú, dalo by sa povedať, že sú večné. Tento fakt ma priviedol k poznaniu, že vlastne rádioaktívny odpad je lepší, lebo po čase, aj keď v niektorých prípadoch po dosť dlhom čase, sa rozpadne a rádioakivita zanikne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vraj rádioaktívny odpad nevieme likvidovať. Toto je obľúbené tvrdenie naších „ochrancov životného prostredia". Neviem aké majú predstavy o likvidácii, ale rádioaktívny odpad sa bezpečne skladuje už viac ako 50 rokov a nie sú s tým spojené nejaké ťažkosti. Oveľa väčšie ťažkosti sú s odpadom z uhoľných elektrární. Moderná elektráreň o výkone 1000 MWe vyprodukuje denne (!) viac ako 2000 ton škváry. Ročne je to neuveriteľných 600 000 ton! Tú treba niekde uložiť. o tom, že je mierne rádoaktívna sa taktne mlčí. Faktom je, že na skládke škváry nameriate vyššiu hladinu žiarenia ako pri plote atómovej elektrárne. Mlčí sa aj o tom, že podobne tomu je aj v interiéroch domov postavených zo škvárobetónových tvárnic.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Atómky v porovnaní s uhoľnými elektrárňami majú podstatne menšie množstvo odpadov. Ak sa uránové palivo prepracováva, teda očistí od štiepnych produktov tak, aby sa urán s plutóniom mohol znovu použiť ako palivo, tak vysoko aktívny odpad z paliva reaktora o výkone 1000 MWe po ročnej prevádzke a po vitrifikácii má objem len neuveriteľných 2 m3 (dva kubické metre !). Väčšina štiepnych produktov má poločas rozpadu do 30 rokov, teda po 300 rokoch už nebude hroziť vážne nebezpečie z ožiarenia. Stredne aktívneho odpadu pri prepracovaní paliva je viac, za rok 50 m3 - sú z konštrukčných častí vyhorených palivových článkov. Nie sú to zanedbateľné objemy oproti odpadu z uhoľných elektrární?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku sa uránové palivo neprepracováva. Po vybratí palivových článkov z reaktora sa vyhorené články skladujú v priľahlom bazéne približne tri roky. Potom sa prevezú do medziskladu, ktorý je tiež v areáli ekektrárne. Tu sa budú skladovať asi 50 rokov. Za ten čas štiepnym produktom podstatne klesne ich aktivita, väčšina z nich úplne vymrie. Manipulácia bude jednoduchšia. Čo s nimi, ukáže budúcnosť. Možno sa pošlú na prepracovanie. Dnes sa však uvažuje s ich trvalým uložením pod zemou v niektorej hlbinnej bani tak, aby sa prípadne v ďalšej budúcnosti dali prepracovať.

Naozaj, prečo sa teda hovorí, že vyhorené uránové palivo nevieme skladovať?

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu