Ropovod cez Žitný ostov?

Nie som odborníkom v stavbe ropovodov, ale diskusia ktorá vznikla o prepojení medzi Schwechatom a Slovnaftom mi dovoľuje vyjadriť svoj názor, lebo väčšina diskutujúcich má tiež len chabé vedomosti o ropovodoch. Nuž čo, opriem sa o svoj „prostý sedliacky rozum", pouvažujem a pokúsim sa zasväteným položiť pár otázok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Prvou otázkou je, pre koho je tento ropovod dôležitý. Pre nás, pre Rakúšanov, alebo niekoho tretieho? Vzhľadom na to, že sa vôbec o jeho výstavbe uvažuje, je asi rozumné predpokladať, že je ekonomicky výhodný a návratnosť vložených investícií je reálna. Čudoval by som sa, keby niektorá firma išla do stratového podniku. Odpoveď na otázku či súčasne ropovod prispeje aj k väčšej energetickej bezpečnosti, alebo dokonca nezávislosti Slovenska na jedinom dodávateľovi, je závislá na jeho prepravnej kapacite a na možnom výkone príslušných zdrojov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak na prvú otázku existuje kladná odpoveď, teda že ropovod by bol ekonomicky výhodný, potom je namieste zvážiť jeho trasu. Samozrejme tá najkratšia a vedúca cez nenáročný terén je ekonomicky najvýhodnejšia. A tu je kameň úrazu. Tá trasa vedie cez Žitný ostrov, teda cez vynikajúcu a unikátnu zásobáreň kvalitnej pitnej vody. Vraj je vysoké riziko zamorenia týchto vôd. Som zvyknutý na vyjadrenie rizika nejakými konkrétnymi číslami. Ale ani autori projektu, ani jeho odporcovia nijakú mieru rizika neuvádzajú. Prečo? Nuž asi preto, že sa v tom nevyznajú, nemajú na to odborníkov. Ale to je výborná živná pôda na strašenie obyčajných, v danej oblasti nevedomých ľudí!

SkryťVypnúť reklamu

Aká je skutočnosť s haváriami ropovodov na svete, to neviem. Možno sa nájde niekto, kto o tom niečo povie. Viem len, že ropovod, ktorý ide cez celý Žitný ostrov - ropovod Družba je v prevádzke už pekných pár desaťročí bez vážnejšej havárie. Kanada a USA aj veľká časť Európy je „prešpikovaná" ropovodmi a o veľkých haváriách akosi nepočuť.

Viem aj to, že porovnávať únik vzduchu z pneumatiky a z potrubia s kvapalinou je hlúposť. V nestlačiteľnej kvapaline predsa tlak pri prasknutí okamžite poklesne. K úniku dochádza len pokiaľ sú čerpadlá v prevádzke. Po ich odstavení je možné hovoriť len o výtoku účinkom gravitácie. V prípade havárie teda nemožno hovoriť o úniku státisícov ton ropy. Súhlasím však s tým, že v každom prípade je treba ochrane spodných vôd venovať veľkú, ba veľmi veľkú pozornosť.

SkryťVypnúť reklamu

Ochranári, či odporcovia navrhujú vraj asi o 150 km dlhšiu trasu ponad Bratislavu. Vezmime rozum do hrsti a uvažujme. Kde je väčšia pravdepodobnosť havárie, na úseku dlhom 40 km alebo o 150 km dlhšom (tie km uvádzam len z rečí, nie z projektov). Rozum dá, že čím kratší úsek, tým menšia pravdepodobnosť havárie.

Táto trasa má viesť okolo Bratislavy, teda západne smerom na sever a oblúkom cez Karpaty na juh. A tu je ďalší háčik, ba viac háčikov. Územie okolo Moravy je tiež chráneným územím. Viesť tadiaľ ropovod nie je rizikom? A čo Karpaty? Pre mňa najhoršou predstavou je ohrozenie najdôležitejšieho vodného zdroja v Karlovej Vsi. No to by bol poplach! Predstavte si zásobovanie takmer celej Bratislavy vodou z cisterien. Pri tom nemám predstavu, kde by sa tie cisterny plnili vodou. Zamorenie by sa aj tak pomaly šírilo od západu popod Bratislavu na Žitný ostrov. Nuž asi nie je to najlepší návrh.

SkryťVypnúť reklamu

Následky takejto havárie by sa zastavili - čuduj sa svete, pri Slovnafte. Systém ochrany, ktorý spočíva v odčerpávaní a čistení spodných vôd a vytváraní umelého „lievika" kam spodné vody tečú, by ďalšie zamorovanie Žitného ostrova zastavil.

Takéto laické uvažovanie ma priviedlo k názoru, že ak sa má ropovod postaviť, najrozumnejšie je postaviť ho čo najkratší. Jeho trasu teba viesť tak, aby prípadné znečistené spodné vody tiekli smerom k Slovnaftu, kde by sa zachytili a zabránili ďalšiemu šíreniu. Samozrejme trasa musí viesť východne od doteraz využívaných vodných zdrojov, lebo spodné vody tečú smerom od západu na východ. Zdá sa mi, že týmto podmienkam najlepšie vyhovuje doterajší oficiálny návrh trasy.

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
SkryťZatvoriť reklamu