Vráble majú mať veternú elektráreň

Dočítal som sa, že neďaleko Vrábľov sa má postaviť veterná elektráreň, alebo lepšie veterný park. Mal by pozostávať z dvanástich stožiarov - v podstate samostatných veterných elektrární. Priznám sa, že neviem ako sa to má počítať, či je to dvanásť elektrární, alebo jedna s dvanástimi generátormi. Pre ďalšie úvahy to ale nie je podstatné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Upútalo ma, že proti výstavbe sa ozvali dokonca aj tí, od ktorých by sa očakávala podpora výstavby. V článku boli dôvody uvedené len stručne, nebolo z nich možné utvoriť si presnejšiu predstavu a z nej celkovú bilanciu pre a proti. Zameral som sa na skúpe a pre mnohých málo hovoriace finančné údaje.

Každá z dvanástich jednotiek má mať inštalovaný výkon 2000 kW na 100 metrov vysokých stožiaroch. Celok má stáť 39,8 miliónov Eur, teda po starom 1, 2 miliardy korún. Predpokladám, že v cene je zahrnuté všetko - strata kvalitnej pôdy, kompletné investičné náklady, náhrada prípadných škôd atď.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z toho vyplýva, že jeden stožiar bude stáť 100 miliónov korún a teda jeden inštalovaný kilowatt (kW) 50 000 Sk. Atómka nie je oveľa drahšia. Pre úplnosť poznamenávam, že inštalovaný kW alebo na stožiari inštalovaných 2000 kW je veľkosť generátora. Generátor môže dosiahnuť tento maximálny výkon len za najpriaznivejších okolností. Teda nie je to výkon, ktorý by sa dal trvale dodávať do elektrickej siete.

Energetici ku inštalovanému výkonu pripájajú druhý veľmi dôležitý údaj a to využitie inštalovaného výkonu. Udáva sa v hodinách. Vypočítame ho z celkovej ročnej výroby udanej v kilowatthodinách (kWh), keď ju podelíme inštalovaným výkonom v kW. Využitie nám hovorí, koľko hodín by mal ísť generátor na plný výkon, aby vyrobil toľko energie, ako za normálnych okolností vyrobí za rok.

SkryťVypnúť reklamu

Rok má 8760 hodín. Koľko hodín môže byť v prevádzke nejaký generátor elektrickej energie? Samozrejme nemôže ísť celý rok na plný výkon, treba vykonávať aj údržbu, niečo opraviť a podobne. Využitie okolo 8000 hodín je zriedkavé. Občas ho dosiahnu elektrárne pracujúce v základnom zaťažení, napríklad atómky. Klasické elektrárne sa považujú za dobre využité, ak sa dosiahne 6000 hodín, býva to aj menej. Aké môžeme očakávať využitie veterných elektrární u nás, kde vetry vejú dosť nepravidelne? Podľa mojich laických odhadov ich využitie ťažko dosiahne 1500, možno až 2000 hodín. Odhad som urobil na základe pozorovania prevádzky rakúskych veterných elektrární v blízkosti štátnych hraníc. Jeden stožiar podľa toho dodá za rok 4 milióny kWh.

SkryťVypnúť reklamu

Podnikateľov a samozrejme aj energetikov zaujíma návratnosť vložených finančných prostriedkov. A tu je najväčší problém s veternými elektrárňami. Výroba elektriny je podriadená dispečerskému riadeniu. Dispečeri rozhodujú, ktorá elektráreň v danom okamihu aký výkon má dodávať. Vetru však rozkázať ešte nevedia. Ten si fúka kedy chce. Taká je aj dodávka výkonu, vietor si zafučí, keď elektrinu nepotrebujeme a v čase potreby sa nemusí ani lístok na osike pohnúť.

Cena vyrobenej kWh je rôzna podľa toho, či je vyrobená v čase zvýšenej potreby, v špičke, alebo v čase, keď elektrinu skoro nikto nepotrebuje. Z toho plynie dôležitý záver: Hodnota elektriny dodávanej veternou elektrárňou je nízka. Preto by mala byť nízka aj jej cena. To by však ohrozilo návratnosť investície a zisk investora. Nuž a preto sa veterná elektráreň postaví len vtedy, ak sa dohodne trvalá dotácia zo strany štátu, samozrejme z našich daní. No a štát riadia politici veľmi často podľa módnych trendov a nie skutočnej potreby obyvateľstva. Preto sa dotácie v parlamente presadia a robí sa z toho propaganda, za ktorú by sa ani najväčší tlčhuba nemusel hanbiť. O návratnosti investície a veľkosti štátnej dotácie na každú vyrobenú kWh sa taktne mlčí.

SkryťVypnúť reklamu

Poslednou zaujímavou okolnosťou je, že z hľadiska ochrany životného prostredia veterné elektrárne ho skôr poškodujú ako chránia. Sú hlučné, plašia zver a zabíjajú vtáctvo atď. Prečo ich potom u nás stavať? Len preto, aby politici mohli povedať, že niečo robia aj pre obnoviteľné zdroje energie?

Na záver ale niečo aj na obranu veterných elektrární. Sú veľmi dobré na miestach s pravidelnými vetrami, ako napríklad v Dánsku, Holandsku, alebo aj inde na morskom pobreží. Aj na týchto miestach len vtedy, ak prívod z lacnejších zdrojov by bol veľmi nákladný z dôvodu veľkej vzdialenosti. A ak sa nepravidelná výroba elektriny dá na danom mieste tolerovať, potom má veterná elektráreň zelenú!

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu