Obe tvrdenia je možné podložiť ľudským poznaním. Od „veľkého tresku (Big-Bang)" prešlo asi 15 miliárd rokov a entrópia vesmíru, tak ako ho teraz poznáme, vzrástla. Ak teda na začiatku vzniku Zeme bolo tu neživé prostredie, tak aj entrópia jej prostredia mala rásť a vznik živého organizmu by mal byť vylúčený. Geologické obdobia však svedčia o opaku, vývoj živých organizmov je zrejmý.
Otázka vzniku života a problém jeho podstaty je od dávnej minulosti až do dnešných dní uholným kameňom všetkých svetonázorov, od tých najprimitívnejších po dokonale prepracované filozofické sústavy. O živote každý hovorí, ale jeho presnú, vyčerpávajúcu definíciu do dnešného dňa nemáme. Pomáhame si rôznymi opismi a opierame sa o prejavy určitých životných funkcií. Najednoduchšia definícia života hovorí, že živá je látka, ktorá vyžaduje vyživovací proces a má schopnosť sa rozmnožovať.
Tieto opisy (definície) nie sú ani dokonalé ani úplné. Jedno vieme určite: Všetky živé bytosti na Zemi - rastliny, zvieratá aj ľudia sa skladajú z tých istých látok. Z toho plynie názor, že všetko živé má „jedného predka". Kde sa vzal?
V prvom rade sa zvažujú rôzne vhodné prostredia, v ktorých by bol vznik živého organizmu najpravdepodobnejší. Minimálny pohyb v pevnej fáze pravdepodobnosť vzniku nejakej vysoko organizovanej štruktúry vylučuje. Je zrejmé, že život nemôže existovať ani na báze plynného skupenstva, lebo životné procesy vyžadujú stálosť určitej štruktúry, ktoré plynné skupenstvo neposkytuje. Vhodné je vodné prostredie z dôvodov vyššej pravdepodobnosti interakcie molekúl potrebných k vzniku organizovanej štruktúry.
Pravdepodobnosť vzniku jediného jednoduchého organizmu schopného života v kvapalnom prostredí charakterizovaného počtom informácií len 1 000 bitov sa ale odhaduje na 10-254. Náhodným zoskupením častíc teda život nemohol vzniknúť.
Problémom je aj prísun počiatočnej iniciačnej energie, ktorá je potrebná k tomu, aby nejaká usporiadaná štruktúra vznikla. Hľadali sa rôzne zdroje energie, ale ich koncentrácia je nízka (blesky, búrky, vlnobitie, pôsobenie mesiaca a slnka (slapové javy), vulkanická činnosť a pod.), doba pôsobenia krátka, alebo naopak taká dlhá, že vzniknuté štruktúry sa vplyvom nadbytku energie následne zase rozkladajú. Preto skutočná pravdepodobnosť náhodného vzniku života bude ešte nižšia ako vyššie uvedený odhad.
Napriek tomu život tu na Zemi existuje, teda nejako vznikol a prekonal neuveriteľnú bariéru mnohonásobne nižšej pravdepodobnosti ako je 0,00...(celkove 253 núl)...001. Nanucuje sa myšlienka, že vznikol niekde inde, na inej planéte, kde pravdepodobnosť vzniku živého organizmu bola vyššia. Musel by preto niekde vo vesmíre existovať priestor, v ktorom by mohla byť pravdepodobnosť vzniku života dostatočne vysoká. Ak by však život vo vesmíre aj existoval, treba uvážiť, že k prenosu živého organizmu na Zem je treba prekonať medzihviezdny priestor s teplotou blízkou absolútnej nule (-273 °C), ktorú pri prechode zemskou atmosférou a následnom dopade na Zem vystrieda vysoká teplota nad 1 000 °C. Tieto teplotné pomery zničia všetky doteraz známe živé organizmy.
Preto je možné úvahy o prenose živých organizmov z vesmíru na Zem s kľudným svedomím odložiť nabok. Vznik života treba hľadať na Zemi. Ak by sme aj našli nejaké prejavy života mimo Zeme, tým by sa problém vzniku života len presunul do iného priestoru, ale vo svojej podstate by problém ostal nevyriešený.
Odpoveď na otázku ako mohol vzniknúť život na Zemi nám súčasné poznatky už poskytujú, len ľudia si ju zatiaľ nevšimli a neuvedomili. Podľa môjho názoru odpoveď treba hľadať na dvoch rôznych miestach Zeme - v Afrike a na Slovensku.
