Žurnalistika ma priťahovala už od strednej školy. Pri výbere môjho budúceho zamerania som však zostala pri osvedčenej ekonomickej variante. Jedného pekného dňa som išla po chodbe mojej novej alma mater a zbadala letáčik na nástenke.
"Studentský list, měsíčník studentů VŠE. Hledáme MLADÉ MASO. Nabízíme přátelský kolektiv. Nenabízíme žádné materiální výhody."
Zaujalo ma to, opísala som si emailový kontakt a rozhodla sa napísať im. Zosmolila som mail a čakala. Pozvánka na redakčné stretnutie na seba nenechala dlho čakať. Trošku sa mi zatriasli kolená, ale vravela som si, že musím byť odvážna. Tak som tam teda šla.
Vysoká škola ekonomická v Prahe sa vyznačuje úžasnou anonymitou. Ako jedna z mála univerzít v Čechách aj na Slovensku nefunguje na princípe kruhov, ale každý si podľa daných pravidiel vytvára svoj študijný plán individuálne, s trochou šťastia s niekoľkými známymi či kamarátmi. Hneď na začiatku som si uvedomila, že pokiaľ nechcem stráviť päť rokov ako jedna nepoznaná z davu, treba spraviť niečo preto, aby som si vytvorila určitý okruh známych. A tak mi Studentský list pripadal ako výborné riešenie.
Na prvom stretnutí som sa cítila veľmi príjemne. Spoznala som šéfredaktora, ktorý má úplne ohromil. Svojimi odfarbenými vlasmi a vyšúchanými riflami sa úplne odlišoval od mojej predstavy nejakého okuliarnatého, veľmi intelektuálne vyzerajúceho človeka. Zdravé jadro som spoznala časom a všetkých som si veľmi obľúbila. Prežila som s nimi nádherné chvíle počas prvého a druhého ročníka. Trávili sme spolu hromadu času a vymýšľali rôzne aktivity - využívali sme voľné lístky do divadla, ktoré sme dostávali za inzerciu, chodili sme sa korčuľovať, "kalili" sme a usporadúvali rôzne "pařby".
Väčšina z tých, s ktorými som ja začínala, už dokončili školu. Prišli noví, iní redaktori, fotografi, grafici a editori. Všetko sa to pomenilo, ale stále sme zostali fajn partiou, ktorú spája tvorba našeho spoločného dietka. Každý člen redakcie je iný a niečím výnimočný. Obohacujeme sa navzájom, berieme si jeden od druhého a pritom o tom asi ani nevieme.
Studentský list je na našej škole už sedem rokov. Je zaujímavé sledovať, ako sa menila jeho podoba. Z pôvodnej jednej dvojstránky sú dnes už profesionálne vyzerajúce noviny s 22 stranami. Vyskúšala som si rolu redaktorky, istý čas som mala na starosti financie a účtovníctvo, taktiež som sa starala o bežný chod redakcie. Okrem priateľstiev som získala veľa skúsenosti a odvahu. I keď sa už teraz nezapájam tak aktívne ako kedysi, Studentský list zostane v mojich vysokoškolských spomienkach ako jedna zo super vecí, ktorú mi VŠE dala.
