Chata Kosodrevina alebo komu vlastne patrí „Koska“ ?

Možno väčšina z nás, kto zažil zvláštne „srandovnú“, neopakovateľnú atmosféru chaty Kosodrevina na Chopku má chuť si to zopakovať znova a opäť „sadnúť na tento stroj času“. Táto mamutia chata je postavená v malej pazuche kopca. Chopok vo výške 1500m v Nízkych Tatrách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Architektúra je tosocialistická, takže hneď pri vchode máš pocit, že si dostal odborárskupoukážku od súdruhov z kádrového oddelenia ako odmenu za prekročenie plánupäťročnice závodu o 100 %. Najprv ťa tu prelustrujú 2 gigantickí čierninewfoundlandi, ktorí pri veľkosti chaty pôsobia ako yorkshiry. Pomaličky sme privchode dopíjali fľašku Havana Club, schovanú dovtedy v igelitke v záveji prilanovke. Celkom dobrý nápad jedného snowboardistu z partie. Prisnowboardistovi ti nenapadne sa čudovať, že poležkáva na snehu, tieto „tulene“si to môžu dovoliť... a nenapadni ti, že kvôli nejakej igelitke...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sme uvideli veľkúskupinu lyžiarov /asi lyžiarsky zájazd/ ako sa blíži od lanovky ku chate, rýchlo sme dopili a utekalidovnútra, aby sme sa konečne po lyžovaní ubytovali.

Po otvorení dverí dolyžiarne ma ovalilo veľké množstvo pivných sudov, kde nebolo voľné miesto čolen na jedny lyže, architekt asi nepočítal pri toľkých ľuďoch so smädomlyžiarov „v ére komunizmu“.

Jedna z našich iziebje „osmička“ s poschodovými posteľami a dvojka sosociálnym zariadením, celkom čistým. Obe majú dvere, ktoré sa samé otvárajú,dokonca jedny aj pri zamknutí, alebo keď otvoríš okno. Dvere na osmičke všakv konečnom dôsledku nakoniec nevydržali nápor otváraní, pochopiteľneto vzdali a rozsypali sa. Jednému z nás sa však podaril husárskykúsok a dvere spojil.

SkryťVypnúť reklamu

Celá chata vrela davmijačiacich študentiek, behajúce v letných tielkach po chatea skákajúce po posteliach nad vami v izbe. To, že nepatrili do érynormalizácie prezrádzal len piercinga spomenuté tielka. Ich spolužiaci, už mierne zarastení, púšťali pochodbách rap. Dúfali sme, že ranný budíček „si neodnesú“ aj našeizby.

Dole v jedálni tovrelo rovnako. Mega-jedáleň socialistického typu bola plná skupinieks gitarami, rodín s deťmi, i starších návštevníkov hôr, tiežlyžiarskych zájazdov od ZDŠ po VŠ. Do toho všetkého behali psy klientov chaty naháňajúciminemeckú vlčicu asi domácich, ktorá práve „dohárala“,čo štekajúco vysvetľovala všetkým psom. Jej pach tomu však nenasvedčoval.

SkryťVypnúť reklamu

Večera bola skvelá !Bravčové pečené s kapustou chutilo výborne a napriek tvojmu pocitu,že v jedálni večeria asi celé Slovensko, obsluha bola rýchlaa nečakalo sa ani na príbory ako minule (nemáte lyžice ? Veď títo vedľapráve jedia polievku, vyčkajte!).

Zlatým klincom večera bolvydarený koncert Ďura Buriana, Valihoru za bicími, Juraja Grigláka za basou,Marcela Palondera za mikrofónom, a skvelým klávesákom.... Koncertv bare v suteréne sa rýchlo zmenil na jeden veľký žúr, kde skorovšetci tancovali a pálenô tieklo potokom.

Videla som tu dokoncajedného lyžiara, ktorého som stretávala v ten deň na všetkých zjazdovkách,pravda, hlavne v bufete. Na koncerte mával nad hlavou čiernym tričkoms nápisom POLICIA, a zrazu skončilo na činelách bicích Valihoru.Tomu to vôbec neprekážalo a ani brvou nepohol a mastil do bicích ďalej.Týpek sa potom pridal k ďalším 3 do pol pása vyzlečeným (asi kolegom) v bare,ale on jediný vyzeral z nich ako YETTI, bol neuveriteľne celý chlpatý (videla som ho len od chrbta), čím celkom zapadol do prostrediahorskej chaty.

SkryťVypnúť reklamu

Celkom vtipná atmoškabola v ten deň aj na zjazdovke. Lanovka už dlhšie stála, tak sme v hmle ako mlieko lyžovalina krátkej zjazdovke Kôprovka. Keď sme vyšli vlekom hore, ozýval sa na svahu hlučnýpopevok „...Kerá nemá frajíra, kerá nemá frajíra...“ Úsmev tinezmizol z tváre, ani potom, keď si tohto vtipného lyžiara nezaregistrovalani na tretí krát, čo furt spieval, niekde na kopci. Milý lyžiar totižto takto zúfalo vyspevoval hore „voblakoch“ na lanovke, ktorá sa nehýbala už dobrú pol hodinu. V ten deňnešli ďalšie 2 vleky, tak sme si to nadávajúc vyšľapali na neupravované ZadnéDereše. Tu v bufete fičal The Stranglers a (The) Polemic. Dobre sa pri tom popíjal čaj s rumom. Inak, stromy akoby namočené do snehovej šľahačky s priesvitnými cencúľmi vyzerali ako na Bielej púšti v Egypte, ale možno tospôsobili tie čaje. 

 Akokoľvek, v nedeľunás čakal prekrásny slnečný deň. Možno aj preto zrazu išli vleky tak, ako maliísť. Na „Koske“ sa tá stará dobrá atmoška nevytratila. Čakáš, žestretneš „Anděla na horách“ v koži Marvana, a v módnom svetríkunórskych vzorov aktuálnom aj po päťdesiatich rokoch natáčania tohto filmu na Slovensku.

 Počula som,že chata Kosodrevina je vo vlastníctve J&T (dúfam, že sa mýlim) a vedúci ju má len vprenájme. Ak je to pravda, už teraz sa modlím, aby z nej raz nebol ďalšínepodarený snobský projekt „sedlákov“ J&T typu Lomničák a (ako Petržalka vyzerajúci) trápny RiverPark.

Lucia Paulikova

Lucia Paulikova

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

posadnutá cestovaním, závislá na zážitkoch a priateľoch Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu