Milý priateľu, nielen pre teba ale aj pre mňa je nesmierne potrebné adresovať ti tento menší odkaz. Nie je to len pre Teba, ale aj pre tých ostatných, čo sa sami považovali za priateľov, za tých správnych kamarátov vďaka, ktorým bol môj život zaujímavý, plnohodnotný...
Dokáže byť človek skutočne nezištný? Existuje úprimná a ozajstná nezištnosť? Neviem čím to je, ale vždy keď prechádzam tou pofidérne zapáchajúcou uličkou s filmovou stenou a alternatívnou kaviarňou s ľuďmi s ešte alternatívnejším nielen imidžom ale aj spôsobom života, o ktorých som si myslela, že ich uvidím len vo filme rozmýšlam práve o nezištnosti.
Niekedy som ich mala rada, ba priam zbožňovala...žltý kvet na lúke, v záhrade, v rukách, vo vlasoch... No dnes sú už žlté kvietky preč a ja tú mám iba sled myšlienok,čo sa dnes preháňali mojou hlavou niekedy medzi jedenástou a dvanástou zviazané v báseň :
Bežné ako striedanie ročných období určite nie. Hovoriť o morálke.To sa už dnes nenosí, to patrí do doby kamennej,do čias keď naši starí rodičia vzali húsky a šli ich pásť niekde ponad rieku a ešte k tomu bosí. Slovo morálka patrí tak do úst starej učiteľke na základnej, ktorá staré nosí drdol,nohavice vytiahnuté niekde pod bradou. Veď my už ani nevieme čo to morálka je, načo by nás tým voľakto aj zaťažoval. A ani nás to nezaujíma.
