A práve za touto ideou sa momentálne uberá celá americká ale nie len tá ale aj domáca hip-hopová komunita a umelecká obec. Na Slovensku je čerstvý príklad Rytmus-ova “hymna“ pre stranu OK (občiansky kandidáti) vo nedávnych voľbách do VÚC, a Amerike sa táto občianska uvedomelosť prvý krát prejavila vo voľbách o druhé volebné obdobie prezidenta Busha v roku 2003/04, keď sa rapper P. Diddy (teraz už len Diddy) objavil na udeľovaniach cien MTV VMA v tričku “Vote Or Die“ . Žiaľbohu táto kampaň nezožala bohvieaký úspech, a čiernu komunitu to priveľmi neovplyvnila a tak tie voľby neskončili veľmi slávne a voľby, tak isto ako kampaň skončili fiaskom. Možno to bolo ignoranciou, malou angažovanosťou slávnych afro-američanov ako rapperov, reverendov alebo bojovníkov za práva alebo iba priveľkou voličskou základňou Republikánskej strany.
Hlavné ale je, že komunita sa rozrástla, hudba nadobudla na popularite a dostupnosti a obec dostala svojho “mesiáša“ v podobe afro-američana s kresťansko-moslimským zázemím, otcom s Kene a ideálom zmeny, ktorým sa stal Barrack Hussein Obama, pôvodne s Hawaia.
Tento sociálny organizátor, ktorý dopomáhal chudobnej Chicágskej komunite k práci a právam, úspešný spisovateľ, absolvent Harwardskej univerzity a právnik ktorý sa stal viac ako politikom. Stal sa symbolom. Symbolom zmeny, nádeje a konečného kroku k uznaniu africkej rasy ako plnohodnotnej a úplne rovnej. Ba až nadmerná angažovanosť černošskej ali komunity ako Rev. Al Sharptona a Jesse Jacksona, ktorý to zobrali síce s trochu zlého konca (výrok “zavesiťza gule“ v priamom prenose MTV, vystupovanie v anti-afro-americkej FoxNews atď) ale hlavne čeršských hudobníkov,hercov, herečiek, speváčiek, raperov a asi každého černocha či už kresťana, baptistu, skeptika, moslima, radikála, afrocentického nacionalistu, zamestnaného, toho čo je na ulici, chudobného, bohaého : jedným slovným spojením každého aspoň trochu snedého občana Ameriky.
To, že mali afro.američania konečne “svojho“ medzi kandidátmi, okrem Rev. Jacksona, ktorého kandidatúra skončila veľmi neslávne, bolo asi zlomovým momentom na iniciatívu mien ako Nas, Jay-Z, Diddy, Ludacris, Lil Wayne, Dj Drama a asi každého kto v bussinese niečo v dobe pred rokom niečo znamenal. Will.I.Am s pop-rapvej formácie Black Eyed Peace zhromaždil umelcov od R´n´B speváka Johna Legenda k herečke Scarlet Johanson a nahrali motivačnú pieseň, v ktorej citovali a prespievali Obamov prejav, nápadne sa heslom podobajúcim preju Rev. Martina Luthera Kinga Jr. s pochodu na Washington, s hlavným heslom “Yes, We Can!“, symbolizujúcim zmenu a motiváciu všetkým ľudom aby išli voliť a spravili zemnu. Raper Ludacris s mixtapovym trackom “Politics as usual“ kde pourážal všetkých od protikandidáta McCaina po protikandidátku v primárkach Hillary Clintonovú, spôsobom jemu vlastným, vulgárne ale šikovne. Obama sa od tohto prejavu podpory dištancoval, nemal na výber, ale aj napriek tomu povedal, že vo svojom iPode Ludacris-a najdete a podľa mna, sa zasmial. Jay-Z, ktorý ako prvý raper vystupoval na oslave inaugurácií Obamovho zvolenia bol jeden s hlavným poroporovačom tohto prezidentského kandidáta s trackom na jeho počesť “Victory“, tak isto Young Jeezy sa spojil s Nasom a nahral hymnu “My president is black“ a politicky, pro-obamovsky, ladeným klipom na “Put On“.
Podľa mňa aj zásluhov hore uvedených umelcov sa sen stal skutočnosťou a Obama bol zvolený. Oslavy boli úžasné, radosť neopísateľná a afro-americká komunita konečne od roku ´65 dokázala, že je relevantná, a má čo povedať.
Holla!
*Righteous – spravodlivý, čestný, riadny, v tomto prípade : uvedomelý svojich práv, iniciatívny v politicko-sociálnom smere (afro-americký dialekt)
