. . „chcem ísť odtialto preč“ alebo „potrebujem vypadnúť“ a musím povedať, že sa s nimi niekedy naozaj stotožňujem.
Hovorte si čo chcete, ale Bratislava je malomesto. Na európske pomery malým mestom. Za posledné roky môjho existovania v tomto meste som si už zvykol na jeden element, ktorý tu takpovediac „ničí“ život dospievajúcich ľudí. Slovo ničí som použil ironicky, lebo si za to môžu sami. Tým elementom je minimálne, až absolútne absenčná anonymita.
V meste kde sa tak kastuje spoločnosť mladých ľudí ako tu som ešte nebol. Sortovanie sa a zaradzovanie sa do sociálnych skupín vždy bolo, je a bude, ale v takom veku a v type osídlenia, ktorému sa v angličtine hovorí Town je to dosť s cesty, nemyslíte? Existuje tu skupina circa 200-500 ľudí, ktorý sa navzájom všetci poznajú, stretávajú sa buď závisle alebo nezávisle od seba na dokopy možno 13 miestach stretávajú v intervaloch : piatok-sobota každý týždeň.
Táto skupina ľudí pozostáva buď s bohatých detí, slávnych alebo zabezpečených rodičov, detí, ktorých rodičia sú buď rozvedený, alebo zaneprázdnený a s tých ostatných teraz pripojených alebo ex. Spolužiakov, frajerov alebo kamarátom zo sídlisk. Táto skupina mladých, až na pár výnimiek na seba si nezarábajúcich mladých ľudí žúruje do rána v drahých podnikoch v centre a za jeden víkend minie také množstvo peňazí, na ktoré sa pracuje v normálnej práci možno týždeň.
Pre ľudí, ktorý ma poznajú musím teraz vyznievať ako pokrytec, ale myslím si, že na tom nieje niečo v poriadku. Z toho, že je Bratislava relatívne malá, z toho, že tu je v meste asi 40 solídnych podnikov s čoho je vychitených možno polovica sa stretáva táto societa, ktorá nepustí medzi seba nikoho kto si to nemôže aspoň na 40% dovoliť alebo sa k nim výzorovo alebo osobnostne nehodí.
Litre vypitej vodky a stovky náramkov od vstupu a sáčky s McDonaldu : tak vyzerajú obyčajné nedeľné zhrnutia výkendov. Voľné byty, diskotéky a pitie na verejnosti na miestach, kde by to normálneho človeka v strednom veku ani nenapadlo. Ľudia, ktorých stretnete v podniku kde začínate, alebo na ulici a potom ich v priebehu 3ch hodín stretnete všade kvôli ich menatalite byt všade videný. Nehovoriac o dievčatách, ktoré stratili hodnoty ešte predtým ako panenstvo. Čo v 17 hľadajú prezieravo chalanov so zázemím a finančnou istotou. Čo majú rozumu ešte menej ako sebaúcty. .
Potom to konči tak, že sa človek nemá kam ísť zabaviť lebo sa motá medzi podnikmi kde sa ľudia s vekovým priemerom 18 chodia ukazovať cez to aké majú autá a šaty značiek, ktoré si nedovolia ani dobre zarábajúci právnici a ekonómovia a podnikmi kde je pomaly životu nebezpečné ísť s pravdepodobnosťou stretnutia opäť tých istých všetkými videných.
Na zvracanie že? Ešte horšie je ale to, že táto väčšina hádže zlé svetlo na iných mladých ľudí a vytvára stereotyp Bratislavčana a Bratislavčanky.
Nechcem vidieť ako to bude vyzerať v budúcnosti. . . žeby prví budú poslední a poslední prví? Nemyslím si, ale nádej umiera posledná či už ide o toto, alebo hocičo iné . . J
Holla!
