. . Prázdniny zabrali more času oslavami života a následnými rekonvalescenciami, prácou a inými vecami, čiže na písanie toho času veľa nezostalo.
Chcel by som sa dnes venovať ale téme, o ktorej veľa ľudí nič moc nevie, alebo skôr sa nad tým nijako príliš nezamýšľa. Ide o život ako taký. Som teraz v maturitnom ročníku a na mňa a mojich triednych súkmeňovcov je vyvíjaný obrovský tlak zo strán učiteľov, rodičov a spoločnosti ako takej. Buď rozhodnutý kam ideš študovať, uč sa od začiatku, kašli na osobný život, škola je prvoradá. Ale zamyslime sa nad tým načo vôbec. Naša existencia ako taká je vlastne relatívna. Stačí jeden moment a už to nie sme, vresp. sme, ale možno v inej forme alebo iba ako pozorovatelia. Celý život naplánovaný od a po zet pominie, pričom vôbec na jeden život, jeden organizmus nie je vôbec významovo relevantný oproti celému štátu, svetu alebo vesmíru. Čo zmôžem ja? Alebo hocikto iný čo si tento článok práve číta?
Nie je zbytočné sa užierať povinnosťami a zodpovednosťou za zajtrajšok keď zakaždým keď sa ráno zobudím je dnes?
Čo je vlastne život? Cesta za cieľom, pričom ciel je tá cesta? Kravina, každá cesta má ciel, ale kebyže berieme smrť ako ciel, je vôbec prečo žiť?
Neberte to prosím ako filozofické okienko alebo podobnú hlúposť ale je to téma na zamyslenie. Ľudstvo ako také je zosobnená sebadeštrukcia, štandardy aké si spoločnosť zvolila sú skazené a nemorálne pričom je riziko v dnešnej dobe priviesť na svet potomka. Súťaživosť o to kto bude mať viac peňazí, územia, nerastných surovín alebo väčšiu armádu nás všetkých ako civilizáciu privedie čoskoro do hrobu. Nestaráme sa o nič iba sami o seba pričom opäť prízvukujem, že čo je vlastne jednotlivec? Podliehame vôbec pod nejakú vyššiu entitu alebo celé náboženstvo je iba nástroj na ovládanie tupých más ľudí, korím vývin spoločnosti počas stáročí tak vygumoval mozog, že sa zmenili na dav opíc, ktoré robia čo vidia?
Ďalšia ľudská vlastnosť, ktorá činí úplný top tohto doobedného zamyslenia sa je večná nespokojnosť. Človek má diktátorský režim je nespokojný, že ho obmedzuje. Režim je zvrhnutý na demokraciu, človek nadáva, že vtedy bolo lepšie. Biely človek vládne čiernemu, čierny nadáva, že ho biely človek obmedzuje. Čierny človek zvrhne bieleho, ale pri prevrate zabije samo zvolený čierny diktátor milióny ľudí a nastolí diktatúru pričom, hádajte čo, čierny človek je opäť nespokojný lebo je obmedzovaný zase niekým iným a takto to ide dookola až kým sa všetci navzájom nevyzabíjame alebo si nezdevastujeme planétu tak, že bude neobývateľná.
Ľudské plemeno má ale jediné šťastie, že väčšina nemá také rozumove dispozície, že sa skrátka nad podobnými témami nezamýšľa a žije svoj nepodstatný život ďalej v spokojnosti a nevedomosti.
Ignorance is bliss. (Nevedomosť je požehnanie.)
Ps. Ospravedlňujem sa za absenciu, momentálne mám nový laptop takže ak mi to maturitný ročník umožní budem postovať viac ako doteraz + na laptope ešte neviem dobre písať, takže prípadné preklepy prosím ospravedlňte. Ďakujem za pochopenie.
Hugo "BeFresh" Pauliny
Holla!
