. . a tou je sága Twilight či už v kinách alebo knihkupectvách. Stephanie Meyer je meno autorky, ktorá stojí za týmto “dielom“ aj keď mám vážne pochybnosti o tom, že je autorkou ale o tom až potom.
Základ tejto série knižných novel založených na láske medzi upírom (neskôr aj vlkolakom) a normálnym dievčaťom. V tejto lovestory, ktorá je postavená na absolútnej fikcií a nereálnosti prekonáva láska Edwarda a Belly všetky možné úskalia, pauzy, nástrahy a problémy aké si môžeme, aj nemôžeme, predstaviť. V podstate dáva autorka dievčatám pohľad na akúkoľvek životnú situáciu spojenú s partnerským životom a riešenie na ňu, ktoré je ale absurdné a neaplikovateľné v reálnom živote.
O to mi ale nejde. Ide mi o prekomercionalizovanoť, spropagovanosť a všeobecne o presítenie trhu stále väčšou a väčšou popularitou filmu aj knižnej predlohy. Pi knihe sa to malo skonšiť, všetci to brali ako knihu, dievčatá neboli zmagorené, všetko bolo v poriadku, ale akonáhle prišlo do kín filmové spracovanie tak to celé začalo. Nepovšimnutý herec s Harryho Pottera sa stal medzinárodným sexsymbolom, ideálom muža pre ženy a všeobecne dokonalým princom na bielom koni pre dievčatá, či už zakomplexované tým, že ich nik nechce alebo tie ktoré majú chlapcov ale sú zrazu viac či menej nespokojné vo vsťahu.
Falošný ideál perfektného muža, či už výzorovo alebo psychicky dokonalého muža, prijmul dievčenské myslenie k tomu aby si vytvorili falošný ideál, ktorý je pre nich nedosiahnuťeľný, lebo neexistuje. Porovnávajú, bilancujú a s tvrdením, že v Twilighte nájdu všetko čo žena chce stratili pojem o realite čo sa týka partnerského života. Práve na tomto je založená celá popularita a ten booom okolo takej kraviny ako je rozprávka pre pubertiačky. Podľa môjho názoru (vrespektíve konšpiračnej teórie) je autorka iba vymyslená bábka v rukách korporátnej spoločnosti a Stephanie Meyer je iba pseudonym pre kolektív autorov píšúcich túto sériu literárnych diel zo zámerom vytvárania falošnej modly perfektnej lásky a ulahodeniu srdcu či už osamelých, alebo zadaných tínedžeriek. Plus keď k tejto davovej psychóze dievčat bez pojmu o realite pripojíme celý ten komerčný tlak, profanáciu a najtvrdšiu reklamnú kampaň na film v poslednej dobe výjde nám korporátna machinácia na výrobu penazí na dievčenskom nešťastí. Toto dievčatá budú čítať s ťažkým srdcom a tým, že neviem o čom hovorím a, že to vôbec nieje tak, ale chlapčenské publikum otrávené rečami o fiktívnich para-normálnich postavách a návštevami kina nie jeden krát mi dá za pravdu a poďakuje sa mi s tým, že sa konečne niekto vyjadril.
C´mon, be real!
Holla at´cha booi!
