Keďže doma ležím chorý, nerobím celý deň nič iba pozerám televízor (čo mi ku cti neslúži ale budiš) pričom som dnes naďabil na prejav prezidenta Barraca Obamu pri príležitosti akceptácie Nobelovej ceny v Nórskom Oslo. Jeho reč bola opäť veľmi dobre napísaná, zostavená profesionálmi so štipkou idealizmu a populizmu pre Obamu príznačným. Zábery Willa Smitha s rodinou ako s knedlou v hrdle sledujú prejav svojho prezidenta (nielen čo sa týka krajiny) bolo priam až srdcervúce, ale položme si otázku, je to celé na mieste?
Ja viem, že Obama vojnu zdedil, tak isto viem, že za ani nie rok v úrade je na také rozhodnutie trochu unáhlené. Je škoda, že komisia nepočkala na to, aby mal Obama aspoň nejaké mierové zásluhy(obmedzovania jadrových zbraní, pričom to aj tak nikto nerešpektuje, a návšteva moslimských krajín podľa mňa nieje dosť).
Ešte keď si zoberieme fakt, že vojsk do Afganistanu ide stále viac a viac, a sľuby o sťahovaní vojakov s Iraku ostali stále nenaplnenými, ba naopak stále sa tieto vojenské konflikty podporujú. Viem o medzinárodných dohodách, zmluvách a spoluprácach, ale to načom bola založená Obamova kampaň sa deje úplne naopak a ešte zato dostane cenu za MIER?
Som veľký Obamov fanúšik, podporujem ho a chápem, že zdedené aféry sa musia riešiť dlhšie, ale tu ide hlavne o Nobelovu komisiu, ktorá to evidentne tento krát neodhadla. . .
Holla!
