Chcel by som hovoriť hlavne o praktikách na stredných a vysokých školách, nebudem menovať presné školy, aby som nikoho krivo neobvinil, takže budem školy menovať podľa polohy a umiestnenia (aj pre moju vlastnú bezpečnosť)
Ako prvú školu by som chcel spomenúť Univerzitu v Trnave, ktorou otriasol škandál s, povedzme, ľahšie dosiahnutými titulmi, exaktne povedané po cca. 2ch rokoch štúdia, pričom hovoríme o štátnom subjekte. Povedzte mi prosím, ako sa toto môže stať v štátom vlastnenej školy?! Keby sa podobné veci praktikovali na súkromných školách, poviem si, že to nieje až také prekvapivé, ale štátna škola? Súkromné školy sú vždy objektom podozrenia s podobných praktík, čiže si automaticky budujú anti-korupčný image a tak sa aj prezentujú. Všetci ale dobre vieme, že keď synáčik nespraví reparát, tak finančný dar, plastové okná alebo nový počítač do informatickej miestnosti nikdy nieje na škodu. Ten škandál v Trnave ale nepozostával z toho, že by niekto nespravil zápis a “podmázol“ profesora, ale s toho, že istý počet študentov dostalo univerzitný titul po 2ch rokoch a neakom čase, čo je totálne absurdné keď si zoberieme, že iba titul bakalára trvá 3 roky, základné štúdium 4-6 rokov a nebodaj doktorát, alebo hocijaký iný titul trvá ešte dlhšie. Podobný prípad sa riešil aj u našich susedov v Českej Republike našej najznámejšej právničke, modelke Andrei Verešovej. Tá tiež svoj titul získala veľmi pofidérnou cestou, o ktorej nikto v podstate nič nevie.
Teraz by som sa chcel ale zamerať na stredoškolskú a gymnaziálnu úroveň tejto problematiky.
Jedno nemenované súkromné gymnázium v Novom Meste v Bratislave, kde podobné praktiky panujú už nejeden rok. Vypichnem iba niekoľko vecí za toto krátke (5 ročné) pôsobenie tohto gymnázia. Prvá vec čo som si všimol je to, že práva študentov na súkromie sú súkromnými školami dosť negované a to nielen tu. Na tejto Novomestskej škole bol napríklad riešený cez vedenie školy súkromný problém jedného zo žiakov vlastniaceho SÚV automibil. Celý problém bol v tom, že jeden z žiakov odfotil s vrchných poschodí akt riešenia problému poškrabaného laku (pre úplnosť vyškrabania slova K... kľúčom na predné dvere) tohto automobilu 2ma policajtmi a majiteľom, ktorý tak isto navštevuje túto Novomestskú školu. Následne bola fotografia vytvorená žiakom zavesená na internetový portál Facebook, kde bola fotka komentovaná žiakmi školy, ale aj inými ľuďmi. Ďalší deň bolo viacero žiakov predvolaných pred riaditeľku, ktorá mala (nevedno odkiaľ) vytlačenú celú SÚKROMNÚ diskusiu žiakov, a začala to riešiť. Čo má SÚV jedného zo žiakov spoločné so školou ako takou. Žiaci boli podozrivý, okay ale ako dôkaz brať internetovú, súkromnú diskusiu branú zo srandy, je trošku premrštené a scestné. Tak isto na tiež istom súkromnom gymnáziu v Petržalke nabehli splnomocnenci školy do nočných klubov v piatkový večer a vyhnali všetkých žiakov, cez víkend o 21. hodine domov s dôvodu, že tam nemajú čo robiť. Zasahovať do výchovy rodičov v takejto miere je ešte viac odveci ako riešenie vandalizmu na niekoho automobile, bez dôkazov, na pôde školy.
Na Novomestskej škole tak isto žiaci žiadali plastové okná, načo riaditeľ(ka) odpovedala tým, že budova školy je v prenajme a nemôže do nej viac zasahovať ako minoritnými zásahmi a že niesú prostriedky. Vzápätí sa pozriem v rozmedzí niekoľkých mesiacov na riaditeľňu a čo nevidím? Nové plastové okná! Je toto možné? Za peniaze žiakov. . .tak isto to bolo aj s kamerovým systémom pusteným počas celého vyučovania, bez súhlasu väčšiny rodičov 2hých ročníkov a vyššie (opäť narážam na “nemožnosť zasahovať do budovy“). Prepáčte ale toto KDE SME? Aby si toto jeden človek mohol dovoliť bez žiadnej reflexie (žiakov nikto nepočúva a rodičov pre istotu ignorujú).
Malý paradox na záver tejto časti je taký, že akonáhle prišli 3tí prváci (čím prišli aj prvé školné)vidíme riaditeľku/a na úplne novom aute.
Tak isto všeobecný systém školstva je podľa mňa na Slovensku zlý. Mám pocit, že rozhranie výučby na gymnáziách je priveľmi celoplošný a keď odtial človek vyjde nevie v podstate nič poriadne, iba s každého rožku trošku, čo aj tak pod náporom priveľa informácií všetko človek zabudne. Ľudia by si mali od 2hého ročníka vyberať predmety s tým, že musí človek mať napríklad 32 hodín týždenne. Je to časovo náročné pre učiteľov ale keby bolo väčšie portfólio predmetov od umelecky ladených po strojársky a technicky ladené by bolo viac predmetov a rozvrhy učiteľov by neboli také napratané, všetko by sa stihlo. Teraz sa učí v školách priveľa exaktných predmetov ako Fyzika, Biológia atď. Keby sa učili iba do 2hého ročníka tak aby obsiahli zhruba, ale všetko podstatné a od druhého ročníka by sa vyučovali iba, defacto seminre (samozrejme predmety ako 2 jazyky + Slovenský Jazyk by boli povinné) by aj profilácia mladých ľudí na vysoké školy prebiehala menej rozpačito a viac rozhodne.
Preto by som uvítal aspoň zobrať do úvahy tieto sugescie a zamyslel sa nad stavom súkromného, vysokého, stredného a všeobecne Slovenského školstva.
Holla!
