Sloboda.

Tento článok by som chcel venovať tomu, očom pojednával jeden s (najnovšie) mojích najobľúbenejších filmov .. .

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

. . a to film od, hlavne v afro-americkej komunite obľúbeného režiséra, Spike-a Lee-ho Malcolm X.

Tento film je v podstate životopisná snímka o jednom s najväčších bojovníkov za ľudské práva Malcolmov-i Littlov-i (jeho vlastné priezvisko vymenil za písmeno X, preto že druhé mená súčastních afro-američanov sú vlastne priezviská ich majiteľov za éry otrokárstva, čiže niesú ich vlastními menami), kotrý sice trochu neortodoxními metódami bojoval za zrovnoprávnenie, a isté temnejšie obdobie aj za nadvládu čiernych nad bielimi. Tento člověk je autorom citátov, ktoré obleteli svet ako napríklad „By any means necessarry“ (za každú možnú cenu, nech to stojí čo to stojí – v súvislosti s bojom za slobodu) alebo „The future belongs to those who prepare for it today.“ (Budúcnosť patrí tým, ktorí si ju pripravia dnes), You're not to be so blind with patriotism that you can't face reality. Wrong is wrong, no matter who does it or says it (Nemôžte byt tak zaslepení patriotizmom, že neviete čeliť realite, Zlé je zlé nezáležiac od toho, kto to robí alebo hovorí) alebo môj obľubení „The prize of freedom is death“ (cenou za slobodu je smrť). Čím sa dostávame k tomu, čo sú ľudia schopní urobiť za slobodu, čo je to vlastne sloboda a či sú jej ľudia vlastne hodní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zoberme si to takto, nikto z nás nemá absolútnu, neobmedzenú slobodu, hranice musia existovať lebo v anarchií sa predsa nedá žiť. Ale kde je vlastne hranica medzi, dajme tomu, relatívnou slobodou a diktátom, totalitou alebo utláčanim? Táto hranica je veľmi tenká a s histórie vieme, že akonáhle slobodu ľudia dosiahnu akoukoľvek cestou a akýmkoľvek spôsobom či prostriedkami sa to vždy zvrhne na niečo čo sa na slobodu ani nepodobá alebo na sebaobohacovanie a zavrhnutie prvotnej myšlienky, vízie. Che Guevara ako vizionár skončil pohltený vlastnou nereálnou predstavou a dá sa povedať aj zaslepenosťou v špine v latinskej amerike robením revolúcie, čo o ňu ani nestáli. Malcolma X zradila vlastná organizácia (Nation of Islam) pretože jej hlave sa znepáčilo, že mladý rečník a vizionár nadobúda väčší formát ako organizácia sama, čo mu na jednej strane otvorilo oči, ale obmedzilo ho v činnosti a nakoniec je Nation of Islam vinený aj ako atentátnik na túto ikonu pre ľudí každej rasy, vyznania a veku. Lincoln doplatil na svoje rozhodnutie oslobodiť otrokov v amerike rukami vlastného krajana a takzvaní „osloboditelia“ modernej afriky nútia bojovať deti a tehotné ženy kopať diamanty. Je toto správne a má boj za slobodu ešte význam?

SkryťVypnúť reklamu

Samozrejme keď si zoberieme že Ghándimu s jeho pasívnym odporom a hladovkou sa to podarilo a tak isto aj Nelsonovi Mandelovi v JAR, ale toto nebol prípad vyššie menovaních. Poslední dvaja menovaní bojovali mierovo, čo sa javí ako dobrá myšlienka ale čo zmôžu budhistickí mnísi proti čínskym vodním delám? A prečo potom Martina Luthera Kinga zastrelili pár rokov po pochode na Washington pričom bol vlastne kňaz a bojoval naozaj iba slovami?
Tieto všetky otázky sú podľa mňa na mieste, ale keby som bol v akejkoľvek situácií každéhos týchto nesmierne inšpiratívnych ľudí, tak by som určite volil cestu radikalizmu, ale nie úplného. Čierny pantery a Huey P. Newton aj skončili tak, že úplným radikalizmom nič nezmohli a stali sa iba šedou plochou zatienenou sfetovaními hipísakmi vo Woodstocku, čo činí absolútny príklad, že ani jeden extrém nieje dobrý.

SkryťVypnúť reklamu

Pri tomto sa třeba zamyslieť ako zvoliť tú únosnú mieru prostriedkov a verbálneho umenia na dosiahnutie cieľa. Podľa mňa keby Malcolm X dokázal dotiahnuť svoje dielo do konca tak by sa mu podaril výsledok, ktorý by bol ideálny. Stále má pokračovateľov v hudbe (Nas, Public Enemy) a iných odvetviach, ale to nestačí, stačilo to ako ´pokračovanie Malcomovho sna o rovnoprávnosti v malom a to zvolením Barracka Obamu za prvého Amerického prezidenta čiernej pleti. Aj keď zjednotiť národ trvalo prinajmenšom 100 rokov.

Preto si myslím, že to, že o slobodu sa nemôže žobrať, ale treba si ju vziať (Malcolm X) je trocha prehnaný výrok, ale ako všetky od neho, keď sa zoberie vo voľnej interpretácií je inšpirujúci, a aj po 50tich rokoch stále platný.

SkryťVypnúť reklamu

Salam Alejkum!
Fist Up!


(edited by pauliny kvôli menším nezrovnalostiam v texte)

Hugo Pauliny

Hugo Pauliny

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Righteous Brother Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu