Berlín je multikulturálne mesto. Kamkoľvek sa pozrete, zazriete najmenej jedného cudzinca. Či už z Palestíny, Indie, Turecka alebo inej krajiny. Ale späť=) Čakal som na metro na jednej Berlínskej stanici a nedaleko, pár metrov odomňa stál jeden zaujímavý človek. Zjavne cudzinec z nejakej arabskej krajiny (čo nebolo nič výnimočné), ale hmm správal sa veľmi divne, nervózne sa okolo seba obzeral, v ruke držal nejakú knižku a čo bolo ešte divnejšie, mal veľmi veľké brucho, neforemné brucho zakryté dlhým kabátom...No veľké neforemné brucho poviete si...ale skrátka nesedelo knemu, akoby niečo pod tým kabátom skrýval.
Prišlo metro. A na moje obavy nastúpil aj cudzinec (do toho istého vozňa ako ja!). Sedel som asi 3metere odneho, trocha naproti. Vlak uháňal. Cudzinec naraz zobral malú knižku a začal si vnej listovať a čítať. Teraz som začal už mať skutočne nepríjemný pocit. Naraz zatvoril malú knižku a pomaly vstal. Chytil si kabát a začal si ho pomaly dávať dole. Ale toto by bolo treba skutočne zažiť. Dával si ho dole pomaly a opatrne akoby to mala byť tá posledná vec čo vživote spraví. A povedal som si : "ak to čítal korán, tak si really f*cked up", "o Bože má bombu, som dead". Ak niekdo videl video ku klipu "Rammstein - I Will", tak pochopý prečo. Bol tam totižto taký chlapík čo mal na bruchu priviazanú bombu. Takú ukurát aby sa hodila pod ten cudzincov dlhý kabát. Naraz ma úplne oblahla prázdnota, akoby ten moment trval dlhoooooo. Akoby som si povedal, "uź nič nespravíš, už si len počkáś kým to buchne, budeš v novinách, si f*ked up". Prišlo to, kabát bol dole a odhalil cudzincovu "bombu".
Bolo to dieta. Neviem či poznáte, ale Indovské ženy nosia deti akoby pripútané k sebe. A asi tento zaskakoval za manželku. Bolo to ako bác. Zatriasol som hlavou a bol som "Back in reality" (späť nazemi...). Wow, ale keď si tak spomeniem späť, veľmi zábavný výlet do ríše neznámej.
